Návrat do Fortuna ligy? Nezarobil by som toľko, ako v práci, tvrdí Peter Sládek

V najvyššej slovenskej súťaži odohral cez 150 zápasov a nastrieľal v nich tridsať gólov. Futbal za hranicami okúsil v poľskom klube Podbeskidzie Bielsko-Biala, belgickom KV Oostende a českých Vítkoviciach.

PETER SLÁDEK (32) má ponuky z popredných klubov aj dnes, no pred profesionálnym futbalom dáva prednosť rodine.

Pre zábavu si oblieka dres treťoligistu OK Častkovce, kde je s jedenástimi gólmi najlepším kanonierom súťaže.

Čomu alebo komu vďačíte za korunu jesenného kráľa strelcov?

Na ihrisku sa veľmi nenabehám, no dávať góly som nezabudol. Stále mi tam niečo padne (smiech).

Za veľa vďačím mladým spoluhráčom z trenčianskej liahne, ktorí to nemajú so mnou jednoduché. Vedia, že chcem stále vyhrávať a strieľať čo najviac gólov, preto mi musia nahrávať.

Na ihrisku sa im snažím odovzdať skúsenosti a poradiť im. Občas sa mi smejú, že i keď som starý, stále mi to strieľa (smiech).

Naposledy ste sa krásnym gólom predviedli na pôde Veľkých Ludiniec, kde ste svojmu tímu zabezpečili výhru 1:0.

Ani neviem, čo na to povedať. Krajší gól som nikdy nedal. Väčšinou doklepávam loptu do siete, no toto mi vyšlo na výbornú. Spoluhráči v kabíne ma podpichovali, že vraj bolo krivé ihrisko a neviem, ako skončila lopta v sieti.

Sme veľmi dobrá partia. Gól som vybehol osláviť na kopec za bránou, kde stál starosta obce a majiteľ klubu.

V nekompletnej tabuľke vám patrí siedme miesto. Spokojnosť?

Stále sa nevie, koľko mužstiev bude vypadávať, preto je ťažké odpovedať. Nazbierali sme 23 bodov, no na jar ich musíme nasekať ešte viac.

Žreb by mal byť na našej strane, väčšinu zápasov odohráme doma. Verím, že pre Častkovce udržíme súťaž, ktorá bude mať po reorganizácii veľkú kvalitu.

Dnes nemá?

Rozhodne má. A veľkú. V kluboch pôsobí viacero bývalých ligistov, ktorí by si aj dnes zahrali vo Fortuna lige.

Keď porovnám západnú časť s ostatnými tretími ligami, je na oveľa vyššej úrovni. Keď v príprave hráme proti bratislavským tímom, hravo ich zdoláme 5:0.

Na východe som pôsobil v Lipanoch, kde sú tiež veľké rozdiely. Bežne niekto vyhrá 8:0, čo sa tu nemôže stať. U nás je každý zápas vyrovnaný.

Tretiu ligu Stred mám zmapovanú najmenej, ale zo sprostredkovaných informácií viem, že za našou súťažou zaostáva.

Hrali ste od štvrtej po prvú ligu, pobehali ste množstvo klubov. Futbal bol vždy pre vás vášňou?

Presne tak. Bol a aj bude. Profesionálnu kariéru mám za sebou, no neviem si predstaviť, že by som si nešiel zahrať.

Už ako malý chlapec som si kopal pred činžiakom doma v Myjave, starý prašiak bol bránou. Dnes sú žiaľ všade autá.

Pamätám si, ako som sa chodil pozerať na tréningy starších chlapcov. Pán Rastislav Žák ma oslovil, či by som to nechcel skúsiť a futbal ma okamžite pohltil.

Otec bol vedúcim mužstva a chodili sme na turnaje po celej Európe. Dostal som sa do mládežníckych výberov reprezentácie, na ktorú mám len tie najkrajšie spomienky.

Ako dorastenec som potom odišiel do Púchova, kde som býval na internáte.

S veľkým futbalom ste sa po prvý raz stretli v 1. FC Slovácko. Klub vás však poslal na hosťovanie do druholigových Vítkovíc.

Začiatky boli pre mňa ťažké. Ako dvadsaťročný chalan som odišiel do zahraničia, no neuplatnil som sa. Za Vítkovice som v polovici sezóny strelil päť gólov a vyhliadli si ma Zlaté Moravce.

V posledný prestupový deň mi však oznámili, že moje miesto zaplnil iný hráč a v klube nemám miesto. Bolo to pre mňa ako zlý sen, zrútil sa mi svet.

Prosiť som tak prišiel domov do Myjavy, aby som si mohol zahrať tretiu ligu. Oproti druhej českej vo Vítkoviciach to bola nižšia úroveň, no nezúfal som.

Naďalej som si šiel za svojim cieľom a poctivá roboty priniesla ovocie. Stal som sa najlepším strelcom tretej ligy a postúpili sme do druhej, kde som sa opäť ocitol na čele kanonierov.

Nikto to nečakal, ale ako malý klub z Kopaníc sme sa razom dostali až do Corgoň ligy. Bolo to šialené, krásne obdobie.

Spartak ma potom kúpil od Slovácka za 120-tisíc eur, čo bolo od majiteľa veľké gesto.

V premiérovej sezóne medzi slovenskou elitou ste strelili desať gólov, čo bola pre nováčika výborná vizitka.

Narástlo mi sebavedomie a liga sa mi zdala byť malá. Stále som bol v zostave kola a zdravý, preto som začal uvažovať o prestupe.

Hovorilo sa o polročnom hosťovaní v Slovane Bratislava, no v posledný deň prestupového obdobia mi agent zavolal, že si mám zbaliť kufre a odlietam do Oostende.

Bol som z toho v šoku, netušil som, kde to mesto vôbec je. Najskôr som si myslel, že v Dánsku, no potom som zistil, že v Belgicku (smiech).

Podpísal som zmluvu a bol som šťastný. Na druhý deň ráno som sa však dozvedel, že sa veci nestihli zaregistrovať a dva mesiace nemôžem hrať. Našťastie som v Myjave nemal štatút profesionála, pretože by to trvalo ešte dlhšie.

Napriek tomu mi to uškodilo. Nastúpil som nepripravený a zápasy mi nevyšli. Hoci som bol sklamaný, pôsobenie v Belgicku mi dalo veľa zo životnej stránky. Napríklad som sa naučil po anglicky. Tak, ako by som sa v škole nenaučil za desať rokov.

Vrátili ste sa domov do Myjavy, no odišli ste na hosťovanie do Spartaka Trnava.

Áno, ale nebol som tam spokojný. Tréner Juraj Jarábek ma vtedy veľmi nepodržal. Cítil som na seba tlak, ako nikdy predtým.

Skončili sme však tretí, čo považujem za veľký úspech. Nakukol som do Európskej ligy, čo sa tiež počíta.

V tom čase prišla ponuka od poľského Bielsko-Biala a trénera Jána Kociana. Rozhodol som sa na ňu prikývnuť.

Herne mi to v Poľsku nevyšlo, no pôsobenie tam neľutujem. Našiel som si veľa priateľov a rodine sa tam veľmi páčilo. Krajina mi prirástla k srdcu.

Chvíľu ste si zahrali v Zlatých Moravciach, Lipanoch, no nakoniec ste sa usadili v Častkovciach. Prečo práve táto obec?

Kto nepozná Častkovce, povie si, že je to dedina. Miestny klub má však vybavenie, aké som zažil jedine v Belgicku. Poľsko ani Česko sa nechytá.

Spoluhráč a majiteľ klubu Martin Madro to robí na solídnej úrovni. Veľa pre mňa spravil, preto sa mu snažím odvďačiť hrou.

Pôsobenie v Častkovciach si nesmierne užívam a nikam sa nechystám. Bývam tu spolu s rodinou a veľmi sa nám tu páči.

Neuvažujete nad návratom do vyššej súťaže?

Nie. Na prvom mieste je u mňa rodina. Ponuky by boli, ale nezamýšľam sa nad nimi.

Pracujem ako obchodný zástupca v belgickej firme, čo sa s profesionálnym futbalom skĺbiť nedá.

Keď si to zoberiem z finančnej stránky, vo Fortuna lige by som nezarobil tak, ako v práci. Myslím, že by som na ňu herne mal. Mať ako 32-ročný dvojfázové tréningy a nemať čas na nič iné ma však neláka.

Ako hovorím, herne by som sa nestratil, pozrime sa napríklad na Igora Žofčáka, ktorý je v Michalovciach stále najlepší. Nevidím však v tom zmysel.

Máte predsa nejaký športový cieľ?

Udržať Častkovce v tretej lige a baviť divákov čo najdlhšie. Zranenia ma našťastie obchádzajú, preto verím, že na trávniku ešte niečo ukážem.