KOŠICE. Prešovský rodák a legenda VSŽ Košice Igor Liba je účastník troch olympijských turnajov. Prežil ich na dvoch kontinentoch, jednu v socialistickej krajine. Priniesol si z nich dve medaily.
Liba je zároveň aj navždy neprekonateľný rekordér v počte reprezentačných štartov slovenských hráčov v drese Československa.
Na svojom konte ich má až 211 a pritom nemožno nespomenúť, že Slováci v čs. výberoch tvorili tradične výraznú menšinu.
Tak napríklad spolu na trinástich ZOH Československo reprezentovalo iba 19 hráčov zo Slovenska. Bolo to v rokoch 1936 – 1992, pričom prvým z nich bol v roku 1936 v Garmisch-Partenkirchene košický rodák Ladislav Troják.
Ešte menej sa z nich môže pochváliť ziskom olympijskej medaily. Liba ich však má vo svojej zbierke až dve.
Sarajevo stálo za to
Spomienky na všetky olympiády má už síce trochu vyblednuté, ale predsa len z jeho pohľadu bola najkrajšia tá prvá – v juhoslovanskom Sarajeve v roku 1984.
Vtedajšiu reprezentáciu budovali štyri roky, pretože po 5. mieste na ZOH 1980 v Lake Placid v mužstve ČSSR nezostal kameň na kameni.
Do vtedajšej Juhoslávie však už letel tím, ktorý dokonca patril medzi najväčších kandidátov na zlato.
Vo výbere boli štyria Slováci, pričom Liba v tom čase absolvoval povinnú dvojročnú vojenskú službu a tak bol hráčom Dukly Jihlava. Zo širšieho výberu však vypadli dvaja hráči VSŽ Košice Bakoš a Slanina.
„Zo všetkých mojich štartov na olympiádach najlepšie spomínam na Sarajevo,“ začína svoje listovanie v pamäti Igor Liba.
„Nádherné mesto obklopené prstencom hôr a s modernými športoviskami. Vynikajúcu organizáciu bolo cítiť už pred oficiálnym otvorením olympiády. Dejisko bolo nádherné mesto, mňa priťahovala najmä jeho historická štvrť s úzkymi uličkami plnými množstvom útulných kaviarničiek a malých obchodíkov,“ spomína Liba.
Na izbe už tradične spával s Pašekom, ale na ľade bol členom trojzáprahu, jedného z najlepších v dejinách čs. hokeja v zložení Vincent Lukáč – Rusnák – Liba. Rusnák so 4 gólmi a 7 asistenciami a V. Lukáč (4 + 5) sa dokonca dostali do desiatky najproduktívnejších hráčov. Liba mal na svojom konte tiež 4 góly, ale „iba“ tri asistencie.
Československá reprezentácia začala vo veľkom štýle, do finálovej skupiny postúpila bez straty bodu. Okrem USA vyhrala nad Rakúskom 13:0, Fínskom 7:2, Kanadou 4:2.
Potom vyhrala nad Švédskom 2:0, ale rovnakým rozdielom podľahla Sovietskemu zväzu, ktorý sa po ôsmich rokoch vrátil na olympijský trón.
Mužstvo ČSSR síce plánované zlato nezískalo, ale nikto sa preto na hráčov nehneval. Veď iba ZSSR a my sme vyhrali zápolenia v skupinách bez straty bodu.
Na pobyt v dnešnej Bosne a Hercegovine spomína veľmi rád. Veď dnes, keď pozerá na prenosy z olympiád, tak má zlý pocit z toho množstva policajtov, vojakov a príslušníkov ďalších bezpečnostných zložiek.
„V Sarajeve určite tiež okolo nás boli tí, ktorí zodpovedali za našu bezpečnosť, ale sa premiestňovali tak nenápadne, že ich nikto ani neregistroval a zrejme prevažná väčšina z nich mala na sebe civilné odevy,“ uvažuje s odstupom času Igor Liba.
O to viac ho potom šokovali informácie z priebehu občianskej vojny v Juhoslávii, o tom, že zo športovísk sa stali cintoríny pre obete nezmyselnej vojny, hlavne z radov civilného obyvateľstva.
To mu vždy bude kaziť spomienky na to krásne, čo v Sarajeve prežil...
Zo severu Ameriky s výpraskom
V roku 1988 hostil olympionikov sever amerického kontinentu, konkrétne Calgary v Kanade.
Bolo to už síce tri roky po zisku titulu majstrov sveta v domácom prostredí v Prahe, ale predsa sa len čakalo, že čs. hokejisti opäť zabojujú o zlato.
