PREŠOV. V záverečnom kole Slovnaft Handbal Extraligy sa udiali zase nečakané výsledky na úkor papierových favoritov. V oboch figurovali dva tímy z jedného klubu.
Kým úradujúci majster republiky znova vonku zakopol, druhé extraligové mužstvo Tatrana Prešov doma pokorilo po základnej časti druhý najlepší klub.
Majstrovský Tatran Prešov, vedený trénerom Slavkom Golužom, s ôsmimi hráčmi do poľa a dvomi brankármi prehral v Topoľčanoch.
Tatran Prešov II, tentoraz z lavičky koučovaný Stanislavom Kolpakom, keďže jeho hrajúci kolega Alexander Radčenko sa venoval, a treba povedať, že obdivuhodným spôsobom, práci na ihrisku.
Do Silkeborgu z Košíc cez Istanbul
Pre prvé mužstvo Tatrana je prehra v základnej časti SHE v Topoľčanoch už druhou, po tom ako prehralo aj v Šali.
K tomu predtým remíza na pôde momentálne nevýrazného Hlohovca, či nerozhodný výsledok v odvetnom finále Slovenského pohára v Považskej Bystrici.
To sú rezultáty, ktoré suveréna slovenskej hádzanej ostatných rokov veru nectia.
Fakt, že už štyri slovenské kluby nepodľahli na svojich ihriskách favorizovanému Tatranu, je dôkazom, že prešovská suverenita máva čoraz viac trhlín.
Pravdou síce je, Tatran Prešov vyhral s bezpečným trojgólovým náskokom základnú časť SHE. I to, že ani v Topoľčanoch nehral kompletný a prvenstvo v tejto časti súťaže mal už isté. Avšak ani tieto skutočnosti nemôžu byť ospravedlnením.
Pred sobotňajším vstupom slovenského hádzanárskeho šampióna do skupinovej fázy Pohára EHF na pôde dánskeho Bjerringbro – Silkeborg, nie sú práve optimistických signálom.
Do dejiska stretnutia prvého kola A skupiny Pohára EHF odlieta výprava Tatrana Prešov z košického letiska v piatok s medzipristátím v Istanbule.
Sobotný zápas v Dánsku začne o 14. hodine, domov sa Prešovčania vrátia rovnakou trasou v nedeľu.
„Béčko“ hádzanou ľudí bavilo
Mužstvo Považskej Bystrice, ktoré v nedávnom odvetnom finále vyzvŕtalo obhajcu, no na trofej aj tak nesiahalo, dostalo „na frak“ v závere základnej časti SHE od Tatrana Prešov II.
A hoci to po výhre 30:32 nad Považanmi skončilo piate, v nadstavbovej časti o prvé až šieste miesto hrať podľa reglementu súťaže nemôže.
Doň sa posunie siedmy ŠKP Bratislava a Prešov II ostane účastníkom skupiny o 7. – 10. miesto.
Tatran II ale základnú časť ukončil vskutku vo veľkom štýle. Partia prešovských mladíkov, v ktorej sa úžasnými výkonmi predvádzali nestarnúce prešovské hádzanárske legendy, v bráne Maroš Kolpak a „špílmacher“ Alexander Radčenko, svojich najvernejších výkonom doslova ohúrila.
Polčas vyhrala o deväť, v druhom náskok zvýšila až na rozdiel jedenástich gólov, 24:13. A hoci Považania v závere doťahovali, výhru si domáci už ujsť nenechali.
Akcie harcovníkov i mladíkov žali dlhotrvajúci potlesk. Ľudia v hľadisku sa hádzanou tentoraz naozaj bavili.
A kúsky, aké stváral „Maky“ Kolpak medzi prešovskými žrďami, nad tými žasli ešte aj po jeho skončení.
„Ój, Maky, to si nemohol ostať doma a nepokaziť nám takto zápas?“ podpichol Maroša Kolpaka krátko po našom rozhovore brankár Považanov L. Kovačin.
A dočkal sa odpovede, po ktorej mu takmer padla sánka... „Ako môžem ostať doma? Veď som musel pripraviť potrebné na samotný zápas, trochu potrénovať a teraz, po skončení ma čakajú ďalšie povinnosti, trebárs dať vyprať dresy.“
„A vlastne, ako dlho sa pripravoval na zápas s nami?“ dobiedzal ešte L. Kovačin.
„Hodinu som potrénoval a šiel do brány,“ a to sa už gólman hostí chytil za hlavu...
Predtým, trochu vážnejšie, zalovil v pamäti M. Kolpak, inak dvojnásobný najlepší hádzanár Slovenska, odchovanec Tatrana Prešov, hráč Dukly Praha, VSŽ Košice, dlhé roky bundesligový gólman SG Kronau Ostringen, neskôr Rhein Neckar Lowen, dnes správca THA, vedúci mužstva i tréner brankárov.
„Naposledy som chytal v sezóne 2014/2015, keď som zaskakoval za zraneného Verkiča. Teraz, ozaj po takej hodinke, keď ma zamestnávali streľbou spoluhráči, som šiel do toho. Iniciátorom dočasného návratu medzi žrde bol ale majiteľ klubu pán Chmeliar. Požiadal ma, keďže M. Vernarský je pre zranenia po dlhšej pauze, aby som to skúsenosťami istil. Netajím, mal som značné obavy ako to dopadne. A vyšlo to ozaj parádne. Zrejme mi prialo aj „začiatočnícke šťastie,“ končil debatu dobre naladený, v marci už štyridsaťsedemročný legendárny gólman.
Mimo diktafón ale dodal, že nebolo také ťažké chytiť strelu po vyloženej šanci či sedmičke súpera, ako sa po úspešnom zákroku pozviechať z palubovky.
