Pá, pá, Tatran

Nie je to žiadne prekvapenie. Málokto si myslel, že sa Tatran udrží v lige. Ani veľa sĺz netieklo, vypadnutie nesprevádzala ani smutná emócia, len pachuť.

Remeta, Trávniček a Mišovec, plus Galis akože na telefóne (v tomto poradí), to zvládli.

Klub opúšťa elitnú súťaž, o ktorú nemal záujem.

Už vlani sme napísali: „Mám pocit (opakujem, že je to len pocit), ako keby Fortuna liga bola pre Tatran priveľké sústo a čakalo sa na koniec sezóny. Ideálne nejaký dôstojný, po ktorom by mohli najvyššiu súťaž pustiť domácemu ambicióznemu Popradu.“

Veru, nebol to úplne pocit. O záchranu sa zjavne nebojovalo.

Najhoršie na tom boli tie kecy.

Keby majiteľ Miroslav Remeta a generálny manažér Marek Trávniček férovo povedali, že na to nemáme, skúsime skonsolidovať klub, dostavať štadión a potom sa do ligy vrátime, neznelo by to sexi, ale bolo by to fér.

Oni dvaja namiesto toho drístali o prvej šestke a Európskej lige.

Remeta na klub kašľal (svojich starostí mal dosť), nechal v tom vymáčať sa Trávnička, ktorý si obľúbenosť nezískal.

A často kiksoval, najmä pri hráčskych i trénerských rošádach (Rakúšan bez licencie, Kovalec, Mišovec...).

Určite teraz Remeta „veľkodušne“ vyhodí Trávnička (alebo odíde sám, musí mať toho plné zuby), ale nič to nerieši a nezbavuje to majiteľa klubu hlavnej zodpovednosti.

Horší než samotné vypadnutie bol spôsob, akým sa udialo.