Ošarpané štadióny majú atmosféru, moderné sú bez ducha, tvrdí majiteľ unikátnej zbierky

Ivan Mriška|Aktualizované 3. nov 2020 o 13:37

Andrej Návojský fotografuje ihriská naprieč Slovenskom.

V roku 2018 začal ANDREJ NÁVOJSKÝ s netradičnou záľubou. Po potulkách Slovenskom navštevuje a zvečňuje dedinské futbalové ihriská a mestské štadióny. „Stala sa z toho taká malá vášeň. Niektoré objavím náhodou, na niektoré idem cielene,“ prezradil.

Prečo ste sa rozhodli fotografovať futbalové ihriská, štadióny?

Celkom náhodou. Na jednej zo služobných ciest som sa blížil k obci Smolník. V minulých storočiach jedno z najväčších a najbohatších banských mestečiek v Uhorsku.

Pri šoférovaní som si spomenul na jeden zo svojich detských snov, navštíviť a odfotiť všetky futbalové ihriská v okrese Nové Zámky, kde som vyrastal.

No a tak mi napadlo, že si dám prestávku a obzriem si smolnícke ihrisko. Bolo zanedbané, pri postrannej čiare stál hrdzavý valec a na ňom nápis - cieľ. A vtedy som si povedal, že to môže byť štart mojej zbierky, detského sna, ktorý si začnem plniť v dospelosti.

Aké ihriská fotíte?

Tie v menších mestách, dedinách. V kluboch, ktoré hrajú nižšie ligy. Dedinské ihriská ponúkajú rôzne prekvapenia. Krásna scenéria je vo Dvorníkoch - Včelároch, kde sa priamo z ihriska otvára nádherný výhľad na Zádielsku tiesňavu.

Magická atmosféra opustených ihrísk na kraji lesa je v Kostoľanoch pod Tríbečom, zaujímavé detaily ponúka netradičná tribúna v Hornej Vsi pri Kremnici.

Zaujala ma tiež vyblednutá maľba maskota Piqueho z MS 1986 v Mexiku na múre v Hornej Dubovej.

Dvorníky - Včeláre. (Autor: Andrej Návojský)

A čo mestské štadióny?

Pri nich ma bavia architektonické riešenia tribún, úchvatná je v tomto smere futuristická chátrajúca tribúna v Detve. Páči sa mi tiež „štadiónový brutalizmus“ - betónové tribúny na státie po obvode ihriska.

Priťahujú ma najmä ošarpané štadióniky, preto nefotím tie vo vyššej súťaži. Moderné štadióny z prefabrikátov sú uniformné, fádne, bez ducha.

Veľmi dobre to vidieť v Žiari nad Hronom. Nový štadión síce ponúka väčší divácky komfort, ale nie je ničím unikátny.

Pri jednom z vchodov však ponechali vstupnú bránu z pôvodného štadióna. Na tejto Bráne víťazov nájdete nádherné kované obrazy športujúcich postáv. Ten kontrast s novým štadiónom nemôže byť väčší. 

Detva. (Autor: Andrej Návojský)

Fotografujete len po Slovensku, alebo aj v zahraničí?

Na Slovensku máme takmer 3000 obcí, takže ešte mám čo robiť. Určite ma čaká množstvo krásnych ihrísk aj u nás doma. Aktuálne teda neplánujem rozšíriť zbierku o zahraničie.

Výhodou je, že moje zamestnanie mi umožňuje cestovať aj do vzdialenejších regiónov Slovenska. Momentálne ma zdržali obmedzenia súvisiace s koronou, tešil som sa na lesné ihriská na jeseň.

Koľko ihrísk už máte zvečnených vo svojej zbierke?

Nefotím všetky ihriská, ktoré navštívim. Musí ma niečo zaujať, celková atmosféra, lokácia alebo zaujímavé architektonické riešenie.

Navštívil som približne osemdesiat ihrísk a štadiónov, odfotil som asi dve tretiny z nich. Do mojej zbierky, ktorú postupne pridávam na svoj profil na facebooku, sa však dostalo približne štyridsať najzaujímavejších.

Je to časovo náročný koníček. Mohol by som veľmi jednoducho obehať všetky ihriská v okolí Bratislavy, ale chcem zachovať pestrosť, aj tú regionálnu.

Horná Ves. (Autor: Andrej Návojský)

Aký máte kľúč pri výbere štadiónov?

Kým na začiatku som navštevoval ihriská náhodným výberom na služobných cestách, teraz strávim aj niekoľko hodín hľadaním tipov na internete.

Nachádzam rôzne články o dedinských ihriskách, pomáhajú aj sociálne siete a niekoľko tipov som dostal aj od kamarátov. Aj tak mám však najradšej náhodné objavy.

Keď som na ceste, odstavím auto, nájdem si na google mape ihrisko a nechám sa prekvapiť, čo ma čaká. Alebo zazriem ihrisko náhodne prejazdom cez obec.

Aké najbizarnejšie ihriská ste odfotili?

Najväčšia atrakcia slovenských ihrísk je v Čiernom Balogu. Priamo pred tribúnou totiž prechádza vláčik na Čiernohorskej železnici. Ak sa to stane počas zápasu, cestujúci tak majú možnosť vidieť akciu priamo z vlaku a hráči a diváci majú o bizarný moment postarané.

Toto ihrisko je natoľko unikátne, že sa objavuje medzi výberom najzaujímavejších ihrísk na svetových webových stránkach. Keď som ho zavesil na facebook, kamarát mi do komentára poslal obrázok z nemeckej televízie. V súťažnom kvíze sa ihrisko v Čiernom Balogu objavilo v jednej z otázok.

Zaujímavé bolo pre mňa samotné fotenie. S priateľkou a synom sme boli na výlete po Slovensku a to bola dobrá príležitosť na návštevu ihriska na Horehroní.

Problém však bol, že husto pršalo a vlak v daný deň prechádzal len dvakrát. Museli sme si teda naplánovať presný príchod na miesto. V daždi sme si potom rozdelili úlohy.

Syn stál na okraji tribúny, aby nám dal znamenie, keď sa bude blížiť vlak. Priateľka bola v hornom rade tribúny, aby sme mali záber zhora a ja som čakal za bránkou, aby sme mali záber na vlak a tribúnu. Akcia sa podarila.

Čierny Balog. (Autor: Andrej Návojský)

A ďalšie unikátne ihriská?

V skratke by sa dalo povedať, že sú všetky pre mňa výnimočné. Ale spomeniem zopár naj. Asi najkrajšie ihrisko, ktoré som navštívil je v Ihráči. Je zasadené medzi skaly, ktoré vznikli zo sopečnej lávy.

Krásnu scenériu dopĺňa malý biely kostolík hneď pri postrannej čiare a výhľad na Kremnické vrchy okolo. Vyššie som tiež spomínal monumentálnu oválnu tribúnu v Detve, ktorú považujem za jednu z najkrajších na Slovensku.

Krásne sú ihriská v prostredí parkov ako napríklad v Žitavciach hneď vedľa kaštieľa. Páčila sa mi tiež apokalyptická atmosféra štadióna v Tisovci, ktorý sa nachádza priamo pod veľkým lomom na konci mesta.

No a srdcový vzťah mám k ihrisku v Michali nad Žitavou, ktoré lemujú vysoké topole. V tejto obci som strávil veľkú časť svojho detstva u starých rodičov a práve tu som získal vzťah k dedinskému futbalu.

Ako dieťa sa mi tiež vždy páčili štadióny, v útrobách ktorých sa nachádzal hotel. Baví ma tá myšlienka, že sa ubytujete a počas zápasu prejdete v papučiach na tribúnu. Štadión s funkčným hotelom nájdete napríklad v Komárne, dlhšie plánujem, že tam strávim noc.

Ihráč. (Autor: Andrej Návojský)

Fotíte ihriská, keď sa na nich odohráva zápas, alebo keď sú prázdne?

Mojim pravidlom je fotiť prázdne ihriská a štadióny. Chcem sa zamerať na atmosféru priestoru, hráči by zbytočne odvádzali pozornosť. Keď vstupujem na prázdny štadión, je v to pre mňa niečo upokojujúce až meditatívne.

Aký máte vzťah k futbalu?

Ako žiak som hrával za prípravný tím Elektrosvitu Nové Zámky, ale nikdy som to ďaleko nedotiahol. Pred dvomi rokmi som dal dokopy zopár známych a odvtedy hrávame pravidelne každý týždeň. Som aj členom Futbalovej komunity Kozmos, ktorý je prvým demokraticky vlastneným (každý člen má rovnaký hlas) komunitným futbalovým klubom na Slovensku. Klub vznikol len minulý rok a hrá v šiestej lige Bratislava-mesto.

Fotograf slovenských ihrísk Andrej Návojský. (Autor: archív - AN)

Ako na vašu zbierku reagujú ľudia?

Fotiť som začal pre radosť. Dôležitá je pre mňa najmä tá cesta, objavovanie, samotný čas na ihrisku. Ale keď som zozbieral dosť fotiek, rozhodol som sa pre album na svojom facebookovom profile.

Je otvorený len pre priateľov a zdá sa, že sa ten nápad celkom páči. Samozrejme najviac lajkov malo ihrisko v Čiernom Balogu, niektorí známi postovali v komentároch zábery z vláčika. Fotky oceňujú ľudia, ktorí majú radi futbal, ale aj tí so zmyslom pre nezvyčajné miesta alebo architektúru.

Rozmýšľali ste nad zorganizovaním výstavy?

Fotografujem len bežným smartfónom, preto snímky nespĺňajú predpoklady na väčšiu tlač. A vlastne mi to ani nenapadlo, okrem radosti z tohto koníčka nemám väčšie ambície.

Ale páči sa mi koncept Nudnej konferencie, ktorá vznikla vo Veľkej Británii a organizovala sa už aj v Česku. Ten koncept je o tom, že sa prezentujú jednoduché veci, hľadá sa poetika v bežných miestach a javoch, ukazujú sa bizarné koníčky. Nedávno mi kamarátka spomínala, že fotila plavárne. Je nás určite viac. Tak možno ak tento koncept prenikne na Slovensko, objavím sa tam.

Horné Dubové. (Autor: Andrej Návojský)

Čo bizarné, zaujímavé, sa vám počas fotenia stalo?

Každá návšteva ihriska je pre mňa malým sviatkom. Nachádzam nové úlovky na internete, plánujem si cestu na mape tak, aby som toho stihol viac. Zatiahol som do toho aj priateľku, ktorá ma veľmi podporuje.

Nedávno sme si napríklad urobili výlet na hornú Nitru a do okolia Kremnice. Vtipný zážitok sa mi stal v Detve, kde som bol sám. Už som spomínal tamojšiu tribúnu, ktorú som mal dlho v hľadáčiku.

No pri mojej návšteve bol areál zatvorený. Neostávalo mi nič iné, ako preliezť vysoký betónový múr. Mal som na sebe obľúbené krátke nohavice, ktoré sa mi pri preliezaní úplne roztrhli.

S veľkou dierou medzi nohami som bol potom na benzínovej pumpe, čo bolo celkom komické. Často je to tiež o hľadaní zaujímavého detailu alebo vystihnutí správneho okamihu.

V Kostoľanoch pod Tríbečom som napríklad čakal na západ slnka, ktoré vytvorilo krásnu atmosféru tajomného lesa. A niekedy obehnem celé ihrisko, aby som zachytil aj nejakú dominantu, ako v Krásnohorskom podhradí.

Ktoré je vaše najobľúbenejšie ihrisko a prečo?

Naozaj silný vzťah mám k ihrisku v Lovinobani, ktoré som navštívil už trikrát. Fascinuje ma totiž vstupná brána do areálu. Tá vyzerá ako zhrdzavené varhany.

Pod nánosom hrdze sa pomaly stráca nápis Magnezit Lovinobaňa a na druhej strane logo klubu. Stačí sa pozrieť na túto bránu a hneď vám rozpovie príbeh celej obce. V nej totiž stojí obrovský magnezitový závod, ktorý prekvital najmä v období ťažkého strojárskeho priemyslu v 60-tych a 70-tych rokoch.

Samotný futbalový areál je už len spomienkou dobrých časov. Kedysi hrdý vstup, svetelná tabuľa, z ktorej je už len torzo. Pekná tribúna so zázemím, z ktorej padá omietka a dokonca umelé (dnes už nefunkčné) osvetlenie.

Dnes nemá Lovinobaňa ani mužský tím a ihrisko využívajú len žiacke tímy. Určite sa zastavím aj nabudúce, aby som si pofotil ďalšie detaily.

Lovinobaňa. (Autor: Andrej Návojský)

Čím vám toto hobby napĺňa?

Fotenie ihrísk a štadiónov spája moje tri veľké záľuby - futbal, cestovanie po Slovensku a nezvyčajnú architektúru. Ihriská sú tiež často skvelým zrkadlom samotnej obce, dokážu veľa povedať o ekonomickej, sociálnej či demografickej situácii.

V bohatších obciach, kde je nejaká úspešná firma, nájdete nové tribúnky. V dedinách na Gemeri narazíte často na opustené ihriská pre vyľudňovanie. A spomínané ihrisko v Smolníku je presným odrazom úpadku kedysi prekvitajúcej obce.

Ihrisko je po kostole a krčme kľúčovou inštitúciou obce, dejiskom víkendovej spoločenskej udalosti, na ktorej stretnete všetky generácie, kamarátov, dáte si pivo a klobásu. A presne tieto spoločenské presahy ma na tom celom tiež bavia.

Objavovanie ihrísk je zaujímavé, spoznáte tak Slovensko cez inú optiku, uvidíte obce inak ako doteraz. Ihriská a štadióny totiž vypovedajú oveľa viac ako len futbalové príbehy.

Ďalšie zaujímavé ihriská

Beladice

(Autor: Andrej Návojský)

Tisovec

(Autor: Andrej Návojský)

Jastrabá

(Autor: Andrej Návojský)

Komárno

(Autor: Andrej Návojský)

Kostoľany

(Autor: Andrej Návojský)

Krásnohorské Podhradie

(Autor: Andrej Návojský)

Kremnica

(Autor: Andrej Návojský)

Nové Zámky

(Autor: Andrej Návojský)

Žiar nad Hronom (starý štadión)

(Autor: Andrej Návojský)

Smolník

(Autor: Andrej Návojský)

Žarnovica

(Autor: Andrej Návojský)

Žitavce

(Autor: Andrej Návojský)





  • # location: homepage
  • # location: homepage

Súvisiace články