Začiatkom päťdesiatych rokov nebolo na svete lepšej futbalovej reprezentácie ako maďarská.

Slávny Aranycsapat (Zlaté mužstvo) odohral medzi 4. júnom 1950 a 27. novembrom 1955 päťdesiatjeden zápasov a prehral len jeden jediný z nich.

Tá prehra však maďarských fanúšikov bolí dodnes. Bolo to vo finále majstrovstiev sveta 1954, v ktorom triumfovalo Západné Nemecko 3:2.

Najväčší favoriti

„Majstrom sveta sa stane mužstvo, ktoré dokáže zdolať Maďarov,“ predpovedal pred turnajom švajčiarsky denník Sport.

V mužstve Gusztáva Sebesa hrali také hviezdy ako Ferenc Puskás, Nándor Hidegkuti, Jenő Buzánszky, Sándor Kocsis, Zoltán Czibor či Gyula Grosics.

Maďari ťahali úctyhodnú sériu, ktorá sa začala výhrou 5:2 nad Poliakmi vo Varšave, pokračovala ziskom olympijského zlata v Helsinkách a vyvrcholila „zápasom storočia“, pamätným víťazstvom 6:3 nad Anglickom vo Wembley.

Bola to prvá domáca prehra Angličanov s tímom mimo britských ostrovov za 90 rokov existencie.

Maďari svoju dominanciu potvrdili aj v odvete, keď na Népstadione zdolali Anglicko 7:1.

Po týchto výsledkoch tvrdenie švajčiarskych novín vôbec nebolo prehnané. Puskás a spol. cestovali do Švajčiarska ako najväčší favoriti.

VIDEO: Zostrih finále MS 1954

Netradičný formát

Medzinárodná futbalová federácia mala vtedy päťdesiat rokov a 85 členských štátov.

Do kvalifikácie MS sa zapojilo 45 z nich.

Úradujúcim majstrom sveta bol Uruguaj, ktorý mal vrátiť trofej do sídla FIFA do konca roku 1953. Juhoameričania ju však napokon priniesli len na samotný turnaj a vtipkovali: bolo zbytočné ju ťahať cez oceán, aj tak ju opäť získajú Uruguajčania.

Na MS vo Švajčiarsku sa zúčastnilo 16 mužstiev. Boli rozdelené do štyroch štvorčlenných skupín, v nich však nehral každý s každým, ale každé mužstvo odohralo len dva zápasy.

V každej skupine boli dva nasadené a dva nenasadené tímy a v zápasoch sa stretli práve nasadené mužstvá s nenasadenými.

Ak bol stav po deväťdesiatych minútach nerozhodný, nasledovalo už v skupinovej fáze predĺženie. Ak aj po predĺžení bol stav nerozhodný, zápas sa skončil remízou.

V prípade rovnosti bodov sa v skupinách hral zápas o postup – presne to sa stalo aj neskorším víťazom z Nemecka.

Pre Nemcov to bol prvý šampionát po druhej svetovej vojne. Neboli nasadení a tak v skupine narazili na Turkov a Maďarov. Turkov zdolali 4:1 (medzitým Maďari deklasovali Južnú Kóreu 9:0).

Tréner Nemcov Sepp Herberger poslal proti Maďarom na ihrisko prakticky béčko, keďže očakával, že Turci vyhrajú nad Kóreou (čo sa aj stalo) a v prípade rovnosti bodov ich bude čakať dodatočný zápas o postup.

Maďari zvíťazili nad Nemcami 8:3, Sándor Kocsis dal štyri góly, Puskás len jeden, lebo zápas nedohral. Za stavu 5:1 ho zbrúsil Werner Liebrich, pre ktorého to bol len štvrtý zápas v národnom tíme.

Nemecká stratégia napokon slávila úspech, v zápase o postup do štvrťfinále vyhralo Herbergerovo mužstvo nad Turkami 7:2.

Aj súperi boli nadšení

Maďari mali hlavy v smútku, keďže bolo jasné, že najväčšie eso v tíme, fenomenálny Puskás v nasledujúcich zápasoch nebude k dispozícii.

Hidegkuti a spol. si však aj bez neho poradili s Brazíliou, ktorú zdolali 4:2 a v semifinále vyhrali aj nad Uruguajom. Po 90 minútach bol stav nerozhodný, ale v predĺžení prišli dva góly Kocsisa a Maďarsko po výhre 4:2 postúpilo do finále.

Kocsis dal celkovo 11 gólov na šampionáte, čo je stále druhý najvyšší počet v rámci jedného turnaja. Prekonal ho len Just Fontaine, ktorý na MS 1958 strelil 13 gólov.

Uruguajský brankár Roque Maspoli hovoril o Maďaroch s nadšením: „Celý svoj majetok by som stavil na triumf Maďarov. A aj keď už budem mať dlhú bielu bradu, budem stále hovoriť o Kocsisovi...“

Víctora Rodrígueza Andradeho zaujal najmä Zoltán Czibor. „Videl som mnoho ľavých krídelníkov, malého aj veľkého, chudého aj tučného, ale takého nebezpečného ako Czibor, som ešte nevidel nikdy,“ rozplýval sa.

Celý svet velebil maďarský tím, no švajčiarsky denník Sport vecne poznamenal: „Maďarsko nie je nezraniteľné.“

Kto sa vyspal lepšie?

Aj Nemci kráčali do finále pevným krokom. Vo štvrťfinále zdolali Juhosláviu 2:0, kým v semifinále vyhrali nad Rakúskom vysoko 6:1.

„Naša zostava proti Rakúsku bola najsilnejšia v histórii nemeckého futbalu. Favoritom finále však ostáva maďarská reprezentácia, no futbal je nevyspytateľný,“ vravel tréner Herberger.

Finálový zápas na bernskom štadióne Wankdorf mal právom prívlastok historický. V oboch zúčastnených krajinách mal vplyv nielen na futbalový život, ale aj na celospoločenskú situáciu.

O predzápasovom dianí aj o samotnej hre dodnes koluje množstvo fám a legiend.