Neporazil som nikoho, ale z tela som dostal maximum, vraví Tóth

RIO DE JANEIRO. Bola to pre neho náročná sezóna ovplyvnená zranením. Pre zápal šľachy pod kolenom Matej Tóth nemohol na začiatku roka odtrénovať to čo obvykle.

Rušil súťaže, nevyzeralo to najlepšie.

Keď sa olympiáda blížila a noha stále bolela, nedbal na to. Bez tréningu by bol v Riu bez šance. Vtedy nič nenasvedčovalo tomu, že by mohol útočiť na zlato.

Na olympiádu prišiel s tým, že nemal za sebou ani jeden ostrý štart na 20 či 50 kilometrov. Od začiatku roka absolvoval len dvoje menších pretekov na tri a päť kilometrov.

Nič, čo by viac napovedalo o jeho skutočnej forme.

„Ale ja som od rána veril, že to bude medaila,“ vravel jeho tréner Matej Spišiak. Tridsaťjedenročný Tóth nielenže získal medailu, ale súťaž vyhral.

Náročnejší bol iba Berlín

„Splnili sa všetky naše sny. Matej predviedol fantastický výkon. Bol to majstrovský kúsok,“ tešil sa Spišiak.

V cieli si padli do náručia a kričali. Skandovala a skákala aj skupina slovenských atlétov, ktorí prišli Tótha povzbudiť.

„Ma-ťo, Ma-ťo, Ma-ťo,“ kričali. Gratulantov stále pribúdalo, slovenských vlajok boli zrazu desiatky.

Dojatie neskrýval ani šéf slovenskej atletiky Peter Korčok. Sám bol chodcom.

„Tento úspech si veľmi cením, pretože s Maťom sme vlastne jedna generácia, poznáme sa a spoločne sme aj trénovali. Maťo dokázal to, o čom sme všetci snívali. Je to veľké zadosťučinenie, že energia, ktorú vynakladáme, má zmysel,“ tešil sa.

Poslednú slovenskú medailu v atletike získal ešte na olympiáde v Soule tiež chodec Jozef Pribilinec. Ešte ako reprezentant Československa vyhral preteky na 20 kilometrov.

Odvtedy uplynulo už 28 rokov.

V cieli sa Tóth zabalený do slovenskej vlajky najskôr vítal so všetkými známymi a dlho prijímal gratulácie. O chvíľu nato si už chladil hlavu vreckom s ľadom.

„Boli to jedny z najťažších pretekov, ale vyrovnala to eufória z víťazstva. No čo sa týka výkonu, ťažšie preteky som asi zažil iba na majstrovstvách sveta v Berlíne,“ porovnával Tóth.

Diniza ignoroval

Od začiatku pretekov bol v čelnej skupine favoritov. Neustále sa pohyboval na druhom či treťom mieste. Sily si dobre rozložil, zbytočne neriskoval.