Kto sledoval slovenskú extraligu v polovici 90. rokov, určite si pamätá meno Miloš Melicherík. Za Duklu Trenčín odohral sedem sezón a získal dva ligové tituly.

Neskôr sa cez krátke pôsobenia v Česku a Nemecku vybral za hokejovou exotikou - do Veľkej Británie. 

Na ostrovoch, kde hokej stále patrí medzi menšinové športy, pôsobí dodnes. Trinásť sezón bol hráčom tímu Guildford Flames, sedemnásť rokov v organizácii aj trénuje. 

Počas zahraničného angažmánu v Británii sa mu narodil aj syn Max, ktorý nasleduje otca a dnes vracia priezvisko Melicherík späť na slovenskú hokejovú mapu. 

Mladý útočník sa aktuálne pripravuje na domáce majstrovstvá sveta do 18 rokov, ktoré sa od 22. apríla konajú v Trenčíne a Bratislave. 

Hrať hokej vo futbalovej krajine? 

„Keď som hrával v Dukle, mali sme silný tím na ľade aj v kabíne. Hrali sme na špici tabuľky a mal som šťastie byť súčasťou výborného kolektívu," hovorí po rokoch Miloš Melicherík.

Napriek úspešnému obdobiu v rodnom klube najradšej spomína na hokej v Anglicku. Ponuka, ktorú dostal pred viac ako 20 rokmi od kamaráta, znela netradične. 

„Oslovil ma Martin Cingel, ktorý hrával dlhé roky za Edinburgh. Moja prvá reakcia bola, že Anglicko je futbalová krajina. Čo tam budem robiť? Dlho som nad touto možnosťou rozmýšľal, predsa len, ísť hrať hokej do futbalovej krajiny, bolo v tom čase nezvyčajné," priznáva. 

Rozhodovanie však netrvalo večne – ponuku z Guildford Flames napokon prijal. 

Správa o „ľahkej" súťaži a skvelom britskom živote sa medzi kamarátmi rýchlo rozšírila. V sezóne 2003/04 hralo v Guildforde šesť Slovákov, v ďalšej sezóne už deväť. 

„Boli to najlepšie roky, aké si pamätám. Vytvorili sme skvelú partiu," hovorí Melicherík. 

Začiatky ale neboli také jednoduché, ako si možno predstavoval. Liga mala špecifické pravidlá, zahraniční hráči dostávali veľký priestor a tlak na ich výkony bol výrazný.

Melicherík napriek tomu patril medzi ťahúňov tímu, od začiatku bol asistentom kapitána. 

Už počas hráčskej kariéry plynulo prešiel k trénovaniu. V klube bol asistentom, viedol mládežnícke mužstvá a tiež ženský tím. „Práca s hráčmi ma napĺňala, bol to prirodzený vývoj,“ vysvetľuje. 

Kým v čase jeho príchodu bol britský hokej viac fyzický a bližší zámorskému štýlu, dnes sa podľa neho posúva smerom k rýchlosti a technike. Napriek limitom v infraštruktúre hokej v Británii rastie.

Melicherík našiel v Anglicku nielen hokejové, ale aj životné zázemie. V Guildforde sa mu narodila dcéra aj syn Max. 

Rozhovor urobíme neskôr

Keď Miloš Melicherík dostal prvýkrát mail so žiadosťou o rozhovor o svojom synovi Maxovi, nádejnom talente slovenského hokeja, odmietol ju. Nechcel, aby bol Max bol drobnohľadom médií a vystavený zbytočnému tlaku.

„Niektorí by možno boli radi, že deti robia rozhovory a píše sa o nich, ale ja som v tomto skôr striedmy. Zažil som si to počas kariéry a viem, aký obrovský tlak je na športovcov," tvrdí. 

Z vlastnej skúsenosti vie, čo dokáže prílišný mediálny záujem a sociálne siete urobiť s kariérou mladých hokejistov. 

„Celý život som v hokeji, mám prehľad o hráčoch a videl som množstvo kariér, úspešných aj neúspešných. Preto som v tomto smere opatrný. V našich časoch sme hrali hlavne pre radosť a s kamarátmi. Dnes je hokej už aj v mládežníckych kategóriách biznis.

Niekedy, keď sa o chlapcoch píše, môžu si začať o sebe myslieť niečo viac a zabudnú, prečo vlastne hrajú hokej. Snažím sa to pri synovi korigovať, aby toho naňho nebolo priveľa."

S rozhovorom súhlasil až na tretí pokus, po diskusii so synom a manželkou. „Asi to neovplyvním, musím sa s tým naučiť žiť. Rozhovory sú súčasťou hokeja," napísal Melicherík a sprostredkoval krátke interview aj so synom. 

Naučil sa milovať hokej

Max Melicherík sa narodil 28. novembra 2010. Odmalička bol spätý s hokejom. S otcom často navštevoval štadión, na ľade trávil veľa času a postupne sa naučil robiť prvé kroky aj na korčuliach. 

„Bol stále so mnou a videl, ako to funguje. Korčuľovanie ho veľmi bavilo," spomína otec. 

Paradox je, že dnes už šikovný útočník skúšal aj pozíciu brankára. Rodičia ale vychovávať brankára odmietli. Podľa nich je to nevďačná rola, s ktorou súvisí množstvo tlaku. Pozornosť tak upriamili na to, aby bol Max hráč v poli. 

Hoci v Británii mal všetko potrebné na hokejový rast, keď mal päť rokov, spolu s mamou sa na istý čas presťahovali do Trenčína, kde Max začal navštevovať hokejové tréningy. Otec Miloš zostal pracovať v Anglicku a na Slovensko často cestoval. 

Rodina doteraz strieda Trenčín a Giuldford, malé mestečko juhozápadne od Londýna. 

Max sa ako hráč Dukly Trenčín rýchlo zlepšoval. Podľa rodičov mal šťastie na trénerov a tiež vôľu tvrdo na sebe pracovať. 

„Naučil sa milovať hokej. Vedel byť na ľade aj celý deň," hovorí otec. 

Dvanásťročný Max nastupoval za „béčkový" výber Dukly do 16 rokov. V súťaži starších žiakov nazbieral v 29 zápasoch 111 bodov. V sezóne 2023/24 mal v „áčkovom" tíme do 16 rokov 82 bodov v 33 zápasoch. 

O rok neskôr sa presadil aj medzi staršími, v dorasteneckej extralige bodoval proti hráčom o štyri či päť rokov starším. 

Zo Slovenska sa potreboval niekam posunúť, a tak sa spolu s rodičmi rozhodol pre veľký krok - z Dukly Trenčín prestúpil do fínskeho klubu Tappara Tampere.

„Mali sme viac ponúk, od rôznych klubov v Európe, ale rozhodli sme sa pre Fínsko. Tappara mu ponúkla výborný rozvojový program, ktorý nám dával zmysel," opisuje otec Miloš. 

Prechod na sever Európy uprostred sezóny bol náročný. „Veľa hráčov by sa o tom malo poradiť skôr, než spravia taký krok," myslí si. 

Aj rodina Melicheríkovcov ponuku z Fínska dlho zvažovala, no o syna v zahraničí sa nebáli. 

„Deťom pomáhame, ale zároveň ich chceme viesť k samostatnosti. Chceme, aby sa vedeli postaviť na vlastné nohy. Pre Maxa je Fínsko veľká škola života."

Fínčina mu robí problémy

Melicherík junior odišiel do Fínska v decembri 2024. Mal 14 rokov, neovládal miestne pomery ani jazyk. 

„Nie je jednoduché byť v cudzej krajine. Začiatky boli ťažké a chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol," hovorí mladý hokejista. Počas zimy videl iba tmu alebo šero, v lete zase aj o polnoci svietilo denné svetlo. 

Aj napriek tomu, že v krajine hráva už druhý rok, po fínsky ovláda len zopár slov a fráz. „Väčšinou používam angličtinu, bez nej by som bol stratený."

Po príchode ho zaskočila aj úroveň hokeja.

„Tréningy mimo ľadu boli náročné a aj štýl hokeja je iný než na Slovensku. V tréningoch je veľa herných cvičení so súbojmi, podobnými tým v zápasoch. A veľa sa korčuľuje," konštatuje. 

Spoluhráči mali aj na tréningoch vysoké nasadenie a pracovitosť. Veľkej konkurencii bolo potrebné okamžite sa prispôsobiť.

Do tímu ale zapadol. Pomohol mu aj fakt, že v organizácii pôsobí s krajanmi Tomášom Kohútom a Lucianom Bernátom. 

Aj keď mal Melicherík v novembri len 15 rokov, aktuálnu sezónu 2025/26 odštartoval v tíme Tappary do 18 rokov, ktorý sa vlani stal fínskym šampiónom.

Melicherík je suverénne najmladší hráč, s obrancom Kohútom sú v doraste jediní legionári.

„To, že som najmladší, veľmi nepociťujem. Všetci hráči sú si tu rovní, na ľade aj mimo neho. Možno aj preto tvoríme dobrú partiu," tvrdí talentovaný center. Mladší vek považuje skôr za veľkú výhodu.

„Stále ale musím pracovať na sto percent," dodáva. 

Prekonal Slafkovského

V základnej časti U18 SM-sarja, čo je najvyššia liga vo Fínsku v tejto kategórii, odohral Melicherík 43 zápasov, v ktorých zaznamenal 29 gólov a 26 asistencií (55 bodov). 

Bol druhý najproduktívnejší hráč tímu a siedmy najproduktívnejší v celej lige. 

Mal lepšie čísla ako Juraj Slafkovský. Útočník Montrealu ešte v sezóne 2019/20 nastupoval za tím TPS Turku do 18 rokov. V ročníku odohral 39 zápasov, v ktorých nazbieral 52 bodov (22+30).

„Vedel som, že Juraj hrával v TPS Turku, ale konkrétne čísla som nesledoval. Dozvedel som sa o tom až vtedy, keď sa ma na to začali pýtať novinári," hovorí Melicherík. 

Hoci je spokojný, že v sezóne sa mu darilo, porovnávanie s jednotkou draftu z roku 2022 odmieta. 

„Snažím sa vždy sústrediť najmä na najbližší zápas, podať dobrý výkon a pomôcť tímu, ako najlepšie viem," dodáva. 

Ku Slafkovskému ako mladý slovenský hokejista prirodzene vzhliada, ale viac sa mu páči hra Nathana MacKinnona z Colorada a Williama Nylandera z Toronta.

Práve k dvom hviezdam NHL sa snaží priblížit. „Rád hrám s pukom, snažím sa tvoriť hru a hrať útočný hokej."

Jeho snom je zahrať si raz v NHL, no dopredu sa príliš nepozerá. Svoje sústredenie vždy venuje najbližšiemu zápasu a individuálnemu progresu. 

„Vždy je čo zlepšovať – či už korčuľovanie, streľbu alebo herné činnosti. Momentálne sa najviac venujem streľbe a hre v obrannom pásme," vysvetľuje. 

Majstrovstvá sveta odohrá doma

Aj keď má v pase pri mieste narodenia napísanú Veľkú Britániu, pochybnosti o reprezentácii Slovenska nikdy neboli. 

„Hokejovo vyrástol na Slovensku, má tam kamarátov, takže inak sme nepremýšľali," ozrejmil otec Miloš. 

Max Melicherík sa v najcennejšom drese predstavil premiérovo v aktuálnej sezóne. Za výber do 16 rokov odohral tri zápasy, v ktorých nazbieral 11 bodov, za výber do 17 rokov 4 zápasy s bilanciou 1+2.

Až desať stretnutí (1+1) absolvoval s reprezentáciou do 18 rokov. Tréner Martin Dendis ho nominoval aj do prípravy na MS v hokeji v tejto vekovej kategórii, ktoré sa na prelome apríla a mája budú konať na Slovensku. 

Aj keď je v tíme opäť suverénne najmladší, na domácom šampionáte by mal patriť medzi ťahúňov mužstva. V príprave odohral tri zápasy, v ktorých strelil dva góly. 

Slovenskí hokejisti nastúpia na MS v A-skupine proti Kanade, Nórsku, Fínsku a Lotyšsku.

Všetky zápasy odohrajú v Trenčíne. V meste, kde pôsobili obaja Melicheríkovci.