KOŠICE. Hráčske prestupy sú prirodzenou súčasťou športu. Rovnako ako góly, či body do tabuľky.
Niektoré transfery sú plynulé a predstavujú prirodzený stupienok v kariérnom napredovaní.
Iné nejdú tak hladko a výkonnostnej krivke veľmi nepomôžu.
Zo Slovenska často odchádzajú mladí športovci, neraz ešte pred dovŕšením dospelosti. Je to správny trend?
Podmienky, až potom financie. U nás je to opačne
„Je to zaujímavá a široká téma. Každý má na to svoj pohľad, podľa toho, z akého uhla sa pozerá a koho záujmy zastupuje. Navyše je to veľmi individuálne z hľadiska jednotlivých športov. Iná je situácia v komerčne zaujímavých športoch, kde sa hrá o veľké peniaze, ako je futbal či hokej a iná napríklad v lukostreľbe či bedmintone,“ začína svoje rozprávanie známy mentálny kouč Miroslav Mackulín.
Za správny považuje spoločný postup všetkých zainteresovaných strán, ktoré do toho majú čo povedať.
To znamená rodičov, klubových funkcionárov a hráčskych agentúr.
„Na prvom mieste by mal byť samotný hráč, možnosti a podmienky jeho rastu a herné napredovanie. Až potom finančné hľadisko. Bohužiaľ, v našich podmienkach je to zväčša opačne, lebo kluby často z týchto peňazí následne financujú svoje aktivity. Preto treba rešpektovať obe strany,“ konštatuje Mackulín.
Za príklad dáva Žilinu
Univerzálny „návod“ ako by malo napredovanie kariéry u mladého športovca vyzerať podľa odborníka na športovú psychológiu neexistuje, keďže každý jeden je originálna bytosť.
Zo slovenského futbalového prostredia dáva za príklad Žilinu, kde to podľa neho funguje asi najlepšie.
