Po prestupe mu v Nitre zakázali trénovať. Bol to šok, priznáva Lomnický

Na začiatku sezóny ste hodili solídnych 77,92 metra. Prečo ste odvtedy nedokázali zopakovať podobný pokus?

„V zime som nadobudol poriadnu silu, s ktorou stále bojujem. Mám pocit, že sedemkilové kladivo mi je ľahké. Pred šampionátom v Londýne som skúšal technickú novinku. Hody boli výborne zatočené, ale v kruhu som bol zle postavený, čím som kladivo nevedel poslať do výseče.“

Už niekoľko sezón sa pokúšate prekonať 80-metrovú hranicu. Prečo sa vám to stále nepodarilo?

„Sú v tom viaceré okolnosti, pre ktoré som sa rozhodol po olympiáde v Riu pripojiť k najlepšiemu kladivárovi na svete Pawlovi Fajdekovi. Zmenil som prípravu, technické veci, mám inú rutinu. Zvyknúť si na to po pätnástich rokoch nie je jednoduché.“

Prečo ste sa rozhodli pre zmenu?

„Hoci som na olympiáde skončil piaty, strácal som motiváciu. Na vrcholných podujatiach som bol viackrát blízko medaily, ale stále som nevedel, čo spraviť, aby som ju aj získal. Samému sa trénuje ťažko. Keď som sa pridal k Pawlovi, začalo ma to opäť baviť.“

V čom je výnimočný poľský kladivár, ktorý hádže pravidelne za 80 metrov?

„V technike. Kladivo sa mu dokáže prispôsobiť. V kladive nestačí byť veľký a silný. Čím je človek silnejší, hádže menej. Sme podobne silní, ale Pawel je vyšší, má dlhšiu ruku, čo je jeho výhoda. Jeho najväčšou zbraňou je však niečo iné.