Manažér Tatrana: To, čo sa dialo vo finále, si rázne rozoberieme

KOŠICE. Kým hádzanárky Michaloviec sa radovali po zaslúženom pohárovom úspechu, Prešovčania si vypili pohár trpkosti do samého dna.

Tatran v novodobej ére Slovenska získal pätnásť pohárových primátov, z toho dvanásť v rade. Na trinásty v poradí ale nedosiahol.

A to mal proti sebe toho istého súpera, ktorého takto pred rokom v prvom finále vyprášil doma o desať gólov. V odvete ale remizoval, čo však bohato stačilo na obhajobu.

V novom pohárovom formáte mali súperi šancu rozhodnúť už iba v jednom zápase.

Ten sa skončil v riadnom čase nerozhodne. A veru nemusel.

Pivotov akoby ani nemali

Prešov nehral dobre od začiatku. Nedokázal do finále vstúpiť tak, aby súper mal z neho rešpekt, nevypracoval si náskok.

Zdĺhavými kombináciami v útoku bez nápadu šance na to nemal.

Strelecky ako tak zabrali len Butorac s piatimi, Lapajne so štyrmi a L. Urban s tromi gólmi. Rábek skóroval len zo sedmičiek.

Pivotov akoby Tatran nemal. Djerič neukázal nič, Carapkin bol síce zase užitočnejší, no strelecky málo efektívny. Z krídiel dal Hrstka šesť, Kosteski jeden gól.

Práve tento macedónsky legionár mal prsty možno v kľúčovom momente záveru finále.

Dve minúty pred koncom viedol Tatran 26:24. Vzápätí sa v trháku ocitla dvojica Prešovčanov.

Loptu spracoval Krok a všetci čakali, že s ňou vpáli na deväťmetrovú hranicu hostí a zvýši na rozdiel troch gólov.

Prihral ale doprava Kosteskému, ktorý mu však prihrávku opätoval takým laxným spôsobom, že nasledovala úspešná kontra súpera.

Tatran znovu zaútočil, no Butoracova strela sa odrazila od žrde a ďalší kontra úder Považanov prišiel dvadsať sekúnd pred koncom z ruky Briatku.

Penaltový rozstrel je lotéria. V nej boli šťastnejší a úspešnejší hráči Považskej Bystrice.

Prešovčania so sklonenými hlavami si museli vypočuť aj nelichotivé skandovanie vlastných fanúšikov. Napríklad, „toto sme tu ešte nemali“...

Časť fanúšikov, medzi nimi aj majiteľ klubu Miroslav Chmeliar, sa na nezáživnú hru Tatrana pozerať nevydržali a na začiatku druhého polčasu sa z hľadiska vytratili.

Takúto neslávnu podobu malo prehrané pohárové finále roky suveréna slovenskej mužskej hádzanej.

V takomto klube neakceptovateľné

„Považskej Bystrici blahoželám k zaslúženého víťazstvu. Mužstvo MŠK príkladne bojovalo od prvej minúty. O sedmičkách škoda vravieť, je to fakt lotéria. Aj keď sme očakávali, že naši strelci budú lepší. Rozstrel sme ale prehrali a je tu naše veľké sklamanie,“ rozhovoril sa generálny manažér Tatrana Miroslav Benický.

Funkcionár Prešova pridal: „Prvenstvo v extralige či zisk Slovenského pohára musia byť povinnosťou renomovaného klubu so skúsenosťami z Ligy majstrov i nadnárodnej SEHA ligy. Je neakceptovateľné, aby mužstvo do zápasu vstupovalo bez motivácie. Nehovoriac o chybách v rozhodujúcich momentoch zle odohraného finále. Nechcem z neho viniť jednotlivcov. Zlyhali sme ako tím. K tomu, čo sa vo finále udialo, musíme si spoločne sadnúť a rázne to rozobrať. Rád by som sa našim fanúšikom poďakoval, že do Košíc prišli a zároveň sa aj im ospravedlnil, že sme pohárové prvenstvo neobhájili.“