ligy. Základná časť II. ligy sa skončila v apríli a nasledovala baráž.
"Z oboch druhých líg postúpili dva najlepšie tímy. Tri tímy z tejto štvorice mali o mňa záujem. Uvažoval som, že ešte zostanem v Iráne, aby sa mi natiahla sezóna. Išiel som do mužstva Marshab, s ktorým som bol predbežne dohodnutý. Sľúbili mi, že odohrám šesť zápasov v nadstavbe a budem voľný. Nedalo sa to však vybaviť na zväze. Musel by som tam zostať šesť mesiacov a to som nechcel," rozhovoril sa Miroslav Kozák. Jeho tím Oghab Teherán skončili nakoniec štvrtý. "V našom mužstve boli problémy. Trikrát sme mali veľkú šancu prebojovať sa na 2. miesto a nikdy to nevyšlo. Zrejme to bolo výsledkom vyvrcholenia našich problémov, ktoré nastali ohľadom financií pre miestnych hráčov. Zahraniční hráči sme mali všetko načas vyplatené. Problémy sa kopili, začala viaznúť komunikácia a už sa ani poriadne netrénovalo. Šanca síce stále žila, ale potom sme s Mirom Hýllom triezvo zhodnotili, že postup do baráže by sme si za týchto podmienok ani nezaslúžili." Na druhé postupové miesto mali nakoniec stratu štyroch bodov. "Dve kolá pred koncom sme hrali s Marschadom. keby sme vyhrali, tak sme druhí. Mali sme však veľkú smolu v tomto zápase. Trafili sme tri brvná a žrde. Nakoniec sme prehrali 0:1. Navyše ma rozhodca vylúčil. Prehrávali sme, ale celý zápas sme boli lepší. V 90. minúte mi trochu utiekli nervy. Fauloval som iránskeho hráča. Ten mi vzápätí začal po perzsky veľmi škaredo nadávať. Myslel si, že mu nerozumiem, lenže ja som mu veľmi dobre rozumel. Napokon cudzinec sa v každej krajine najskôr naučí nadávky... Chytil som ho za tvár a spýtal som sa ho v jeho jazyku, čo to hovorí. Rozhodca to videl a hneď mi ukázal červenú. Iránci sú v takýchto súbojoch veľmi temperamentní. Niečo na spôsob Balkáncov. Nasledovala prestávka, nehralo sa asi desať minút. Hráči sa naťahovali, hádali. Bolo to dosť zaujímavé." Miro dostal trest na jeden zápas, takže v poslednom kole nemohol nastúpiť. V prípade víťazstva v predposlednom kole, by sa na záver stretli s Abadanom v priamom súboji o postup. Takto už zápas nemal taký náboj. "Duel sa hral na iránsko-irackých hraniciach. Miro Hýll mi vravel, že som prišiel o veľa, lebo 30-tisícová kulisa vytvorila skutočné peklo. Ťažko si našinec dokáže predstaviť tridsaťtisíc sfanatizovaných fanúšikov oblečených v žltom. Miro poznamenal, že také niečo nezažil ani v Lyone, kde s Interom hrali Ligu majstrov. To sa vraj nedalo opísať. Keď vyhrali, všetci začali behať na ihrisko. Hráči len rýchlo zutekali do šatní. Vraj si nevie predstaviť, čo by sa stalo, keby naše mužstvo vyhralo. Nakoniec sme prehrali 0:2. Náš tím výpravádzali štyri policajné autá. Abadan leží celkom na juhu Iránu, takže počas stretnutia bola nezneziteľná páľava - v tieni bolo 35 stupňov."
V novej sezóne už košický útočník nebude obliekať dres Oghabu Teherán. Podobne ani brankár Miroslav Hýll, ktorý podpísal zmluvu s rakúskou Admirou Viedeň, ktorú pod svoje krídla zobrali práve Iránci... "Hoci mám predbežnú dvojročnú zmluvu s Oghabom, je v nej zakomponované, že ak nepostúpime do I. ligy, tak sa stávam voľným hráčom. Mohol by som sa síce vrátiť aj do tohto klubu, no myslím si, že nebol vedený až tak profesionálne a druhým faktom je, že mám iné ponuky." Jedna prišla aj z Esteglalu Teherán, najslávnejšieho klubu v Iráne a aj v Ázii (aspoň podľa tamojších činovníkov...). "Tréner so mnou bol spokojný. Chcel, aby som tam zakotvil, lenže ja som čakal za ukončením ligy. Ponúk je dosť. Na 95 percent som dohodnutý s jedným klubom, no nechcem dopredu nič prezrádzať, lebo všetko sa mení z minúty na minútu. Ani neviem, kedy odletím do Teheránu," dodal Miro Kozák, po ktorom pokukuje aj jeden celok z Dubaja, zo Spojených Arabských Emirátov.
toto do rastra!!!!
Derby už rozhodujú Európania...
Najpopulárnejším klubom v Iráne je Esteglal Teherán, ktorý hrá svoje zápasy na vyše 100-tisícovom štadióne, o ktorý sa delí s druhým najpopulárnejším tímom krajiny Persepolisom Teherán. Na zápasy Esteglalu chodí priemerne 60 000 divákov. Keď hrá derby s Persepolisom, tak príde do hľadiska 110 000 divákov. "Vtedy je neuveriteľná atmosféra. Na jeseň sa vzájomný zápas skončil remízou 0:0. Odveta sa skončila výsledkom 3:2 pre Esteglal. V novinách písali, že to bolo najkrajšie derby za posledných 20 rokov. Bol som na ňom aj ja. Najprv viedol Esteglal 1:0. Modrá časť publika jasala, červená smútila. Keď Persepolis otačil na 2:1 vo svoj prospech ´šaleli´ zasa červení. V 85. minúte Esteglal vyrovnal a v 93. minúte strelil tretí gól. Čo sa dialo na tribúnach, to sa nedá ani opísať... To musí človek zažiť! Mimochodom, toto derby sa hralo počas sviatku, takže pred zápasom sa 110-tisíc fanúšikov desať minút spolu modlilo... Toto derby má svoj náboj, preto ho už rozhodujú špičkoví európski arbitri. Na jeseň pricestoval Švajčiar Urs Maier, odvetu zasa viedol Rus Valentin Ivanov," poznamenal M. Kozák. (tp)