Laco Nagy chcel čas pod dve hodiny. Už bude vedieť, ako má bežať

KOŠICE. Na hokejových štadiónoch sa naňho často upierali všetky oči.

Do priestorov cieľa Medzinárodného maratónu mieru vkĺzol Ladislav Nagy potichu, pár minút pred príchodom elitných afrických vytrvalcov.

Pochopiteľne, bolo to preto, lebo štartoval na polovičnej trati.

Krásny pocit a zážitok

„Hlavné je, že som to odbehol. Povzbudzovať prišlo strašne veľa ľudí. Je to krásny pocit a zážitok pre mňa,“ súkal Ladislav Nagy zo seba prvé dojmy bezprostredne po dobehnutí do cieľa.

Bola to pre neho vôbec prvá skúsenosť tohto druhu.

Netají sa tým, že vytrvalostný beh nie je úplne jeho šálka kávy a zlákala ho najmä celková atmosféra košického maratónu. A tiež vyhratá stávka.

Napriek tomu potvrdil, že súťaživosť mu nechýba ani v tomto odvetví.

„Určite som to chcel zvládnuť pod dve hodiny. Prvých štrnásť kilometrov som ale mal pomalé tempo. Potom som zrýchlil, už sa to však nedalo dohnať. Na druhýkrát budem vedieť, ako mám bežať,“ vravel Nagy.

Diváci ho spoznávali a fandili mu

Na celú maratónsku trať si podľa vlastných slov netrúfa, radšej ostane pri polovičnej verzii.

K tomu, ako sa cítil na trati, poznamenal: „Je vynikajúce si takto zabehať. Žiadnu krízu som necítil. Keby nefúkalo, bolo by to ešte lepšie. Ľudia ma spoznávali a fandili mi. Užil som si to a teším sa na budúci rok.“

Hokejový majster sveta, ktorý svoju bohatú hráčsku kariéru ukončil na tohtoročnom šampionáte v rodných Košiciach, sa na bežeckú výzvu svedomito pripravoval. Zabehať si chodil s kamarátmi.

„Čakal som, že to bude horšie, ale celkom to šlo,“ priznal.

A čo je podľa neho väčšia makačka, beh či hokej? „Určite beh,“ dodal s úsmevom Nagy.