Kosí ihrisko, kreslí čiary a hrá. Najmladší prezident na Slovensku je raritou

V drvivej väčšine prípadov túto prácu vykonávajú starší a skúsenejší.

DOMINIK BADINKA je raritou. Prezidentom TJ Slovan Tomášovce sa stal vo veku 21 rokov.

Okrem vedenia klubu pravidelne hráva a robí hospodára na ihrisku.

Máte len 21 rokov a už ste prezidentom klubu?

Áno. Bývalý bol zvolený len dočasne, preto sme hľadali vhodnú alternatívu na tento post. Viacerí hráči sú členmi výboru a rozhodli sa pre mňa.

Ich dôveru a rovnako aj celého tímu si vážim. Je to veľký záväzok. V klube je dobrá klíma, aktuálne sme na prvom mieste tabuľky šiestej ligy ObFZ Lučenec. Rozhodne chceme postúpiť.

Do budúcna je cieľ pravidelne hrávať v piatej lige.

Kedy ste začali s vedením TJ Slovan Tomášovce?

Od začiatku súťažného ročníka 2020/21. Teším sa, že ma ľudia rešpektujú i keď som mladší. Som im vďačný za túto príležitosť.

Všetci sme si v klube rovní, nehľadíme na rozdelené funkcie. Navzájom sa rešpektujeme. Pevne verím, že to tak bude aj naďalej. A že budeme vychádzať so všetkými ľuďmi, ktorí nám chodia fandiť.

Čo všetko si vyžaduje vaša funkcia?

Náročná je v tom, že mám veľkú zodpovednosť. Za celý chod klubu. Ja však mám rád výzvy, preto som sa tejto funkcii nebál.

Keďže som tiež hospodár na ihrisku, futbal ma stojí množstvo voľného času. Je to veľká zodpovednosť v oblasti financií a administratíve. Všetko je o komunikácii a vzájomnom rešpekte.

Vo všetkých smeroch klub podporuje starosta, za čo sme mu vďační. Dôležitá je finančná podpora zo strany obce, bez ktorej by sme nemohli plnohodnotne fungovať. A v tejto ťažkej dobe je to ešte dôležitejšie.

Aj hospodár? Čo všetko vlastne robíte?

Okrem práci prezidenta kreslím čiary na ihrisku, kosím, vešiam siete a hrávam. A je toho ešte omnoho viac.

Stíhate to?

Áno. Pre futbal som zapálený. Baví ma to. Preto som spokojný a myslím, že aj ľudia s mojou prácou. Je pre mňa cťou byť prezidentom klubu.

Rovnako ako aj hospodárom. Každá práca je len práca. Ako hospodár sa snažím maximálne prispôsobiť terén ihriska na pohodlnú hru. Aby boli všetci hráči spokojní.

Občas ma spoluhráči podpichujú, že ako prezident neviem robiť čiary. Že keď som bol iba hospodár, išlo mi to oveľa lepšie (smiech).

Stalo sa mi aj to, že na prípravný zápas som nabalil menšie štulpne. Po neustálom podpichovaní na ihrisku ma spoluhráči doviedli až k červenej karte v 15. minúte. Vypenil som.

Nejako skoro nie?

Ani mi nevravte. Nejako sa mi v poslednej dobe nedarí. V aktuálnom ročníku som dostal za škaredý faul na Mareka Penksu stop na tri zápasy.

Celá dedina hovorila, ako prezident kopol bývalého reprezentanta. V športe sa však stáva aj to.

Ako vnímajú futbal ľudia u vás v dedine?

Má tu jasné miesto, pretože sa nám darí. Väčšina hráčov je domácich alebo z blízkeho okolia, preto naše zápasy navštevujú priaznivci z celého regiónu.

Vy ste vždy aktívne aj hrávali?

Áno. S futbalom som začínal práve v Tomášovciach, odtiaľ moje kroky viedli do Poltára, Podbrezovej, Lučenca, Málinca a znova domov.

Keďže som ľavák, nastupujem na ľavej zálohe. Stane sa však, že alternujem na ľavom obrancovi.

Už tretí rok pracujem na obecnom úrade, preto sa moja veľká pozornosť sústredí na klub.

Takže pracovnú dobu trávite na ihrisku.

Nie, všetko okolo klubu robím vo voľnom čase. Stane sa, že pred tréningom kosím ihrisko a nestihnem odniesť kosačku.

Neprídem tak domov ako bežní ľudia na aute, ale na kosačke (smiech).

V Tomášovciach je výborná partia. Vždy po zápase si povieme veci, ktoré nám vadia. A potom sa pekne zabavíme pri dobrej pálenka a čapovanom pivku.

Za vždy dobre prichystané občerstvenie musím vyzdvihnúť členov výboru Jána Petiana a môjho strýka Jána Badinku.

My sme taká veľká futbalová rodina. Z vedenia hrávajú okrem mňa ďalší traja chalani. Hrajúcim trénerom je Lukáš Mišo, pokladníkom Tomáš Šurik a ISSF manažérom Michal Ľalik. Niečo také sa vidí len na dedinskom futbale.

Komu ďakujete za vaše úspechy?

Neviem, či sa to dá tak nazvať. Pravda je však taká, že nič by som nedosiahol bez podpory môjho ocina, ktorý nás nečakane opustil minulý rok dva dni pred Vianocami.

Keď som hrával prvú dorasteneckú ligu, ale aj inde, bol mojim veľkým fanúšikom.

Mrzí má, že som ho nemohol potešiť štartmi vo vyššej lige. Že mi zdravie nevydržalo a ako 21-ročný som mal dvakrát artroskopiu kolena. Trápi ma to stále.