Streda, 27. január, 2021Meniny má Bohuš

Koniec futbalovej rozprávky

(Autor: archív)
Sportnet|Publikované 1. feb 2018 o 23:00

Bol raz jeden klub, ktorý patril z historického hľadiska k najstarším.

K stodvadsiatemu výročiu si futbalisti (ne)zaslúžia vypadnúť z najvyššej súťaže. Ale realita je iná.

Keď iné mužstvá posilňujú svoje hráčske kádre pred jarnou časťou ligy, v tomto klube to tak nie je.

Odliv hráčov z klubu pokračuje a nie je to konečné číslo, ktoré skončí na čísle deväť. Prečo je to tak?

Asi preto, že niekomu na tom, či klub ostane v lige, nezáleží. Je to škoda a futbal v našom meste si to nezaslúži.

Dôvod, prečo toľko hráčov odchádza, je podľa môjho názoru zjavný. Generálny manažér.

Hráči ho neakceptujú a to je to, čo v klube chýba. Nie je jednoduchšie zbaviť sa jedného človeka? Asi nie. Pritom vám to už nepripomína sabotáž?

Čo sa týka nových posíl, tak to je tak, ako to je... nič. Kvalitná náhrada tu nie je a ani nebude.

Kto by tu ale chodil, keď hráči nemajú s kým komunikovať a nevidia profesionálne zázemie.

Mladí hráči v klube nemajú uzavreté zmluvy a kdeže by sa našla pre nejakú posilu.

Aj všetci tréneri, ktorí tu boli za posledné obdobie éry generálneho manažéra sú radi, že nakoniec už nemusia s týmto človekom spolupracovať. Prečo?

Preto, že chceli niečo zmeniť, ale nebolo im dopriate. Hlavne že ten, kto nazval “Columbovou ženou“ Sergeja Kovalca, si neuvedomil to, že on je tá “Columbova žena“.

Prečo? Veď ani poriadne nevie, či je hlavný tréner A-mužstva, či asistent trénera, alebo hlavný tréner juniorky. Len aby mal s kým nakoniec trénovať.

Lebo to číslo z minulého tréningu, kde bolo dvanásť hráčov, nemusí byť to najnižšie. To, čo sa deje, je skutočne kocúrkovo.

Nielen fanúšikovia, ale aj hráči a kluboví zamestnanci, alebo tí pri mládeži, sú za zmenu.

Prečo to ale nepovedia nahlas? Pre niekoho ťažká, pre niekoho ľahká otázka.

Nech si všetci, čo o tom v klube rozprávajú a nie sú schopní sa zomknúť a ťahať za jeden povraz, radšej zahryznú do jazyka.

Možno až po tridsiatom zakúsnutí si uvedomia, že tá bolesť nestojí za to. Začínam si pripadať, ako za “boľševika“.

Nikto nič nemohol povedať, lebo sa bál, že ho čaká trest. Tak či tak sa to skončilo v osemdesiatom deviatom... alebo neskončilo?

Ale viete čo?... buďte radšej ticho, máte pravdu, ale kabát sa už neprezlečie, lebo už nie je žiadny!

Už v starovekom Grécku hral šport významnú rolu. Olympijské hry mali veľký význam, lebo upevňovali národnú jednotu.

Vo futbalovom klube v Prešove to tak ani zďaleka nie je a nikto neťahá za jeden povraz. Nech je to už ako chce, futbalový Tatran upadá do zabudnutia.

Zbohom Tatran a na konci sezóny sa vidíme v druhej lige.

Pre niekoho pekná, pre niekoho zlá rozprávka. Ale ako sa vraví, aj zlá rozprávka je rozprávka.

Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č.4/2018. V predaji od utorka 30. 1. do pondelka 5. 2.

Autor: Sportnet

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.