K väčšej spokojnosti Michalovčanom chýbajú štyri domáce body

MICHALOVCE. Traduje sa, že druhá sezóna pre nováčika súťaže býva kritická. Tento fakt úplne vyvrátili futbalisti Michaloviec, ktorým sa v druhom ročníku medzi slovenskou elitou zatiaľ darí viac ako dobre.

Pod vedením trénera Antona Šoltisa, ktorý bol v lete povýšený z asistenta na hlavného lodivoda, produkovali žlto-modrí v jesennej časti sympatický futbal, predovšetkým v domácom prostredí. V porovnaní s vlaňajškom získali Zemplínčania v jeseni o sedem bodov viac (a to ešte neodohrali domáci súboj s Ružomberkom, ktorý bol odložený na jar).

Mužstvu sa darilo aj na druhom fronte – v Slovnaft Cupe, kde už vyradilo štyroch súperov a prvýkrát v histórii sa prebojovalo do jarného štvrťfinále. Škoda len, že vydarená polsezóna sa skončila debaklom 1:7 na žilinskej pôde. Ako sa pozerá na jeseň MFK Zemplín Anton Šoltis?

Už ste strávili vysokú prehru na žilinskej pôde?

„Už áno. Futbal prináša aj také situácie, v športe sa stávajú aj horšie veci. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Žilina ukázala, že je niekde inde. My si z tohto zápasu musíme zobrať len pozitíva. V takých súbojoch, keď je súper jasne lepší, musia chlapci makať na sto percent a ísť za hranicu svojich možností. Len vtedy dosiahneme lepší výsledok a môžeme byť úspešní. V Žiline z našej strany chcenie bolo, ale chýbalo mi viac oddanosti.“

Ako sa spätne pozeráte na jeseň v podaní MFK Zemplín?

„Ja som s ňou spokojný. Z dlhodobého hľadiska je náš cieľ záchrana, ku ktorej máme dobre našliapnuté. Stále však ešte nemáme definitívu, lebo nás čaká náročná jar. S počtom bodov, ktoré sme v jeseni získali, som spokojný. Chlapci ma príjemne prekvapili aj po hernej stránke, hlavne čo sa týka domácich zápasov. Na vlastnom trávniku sme si až na pár výnimiek držali vysoký štandard. K väčšej spokojnosti nám chýbajú body s Prešovom a Senicou, mohli sme na tom byť ešte lepšie. Vzhľadom na to, v akom rozpoložení sme boli v júni, keď som preberal mužstvo – z kádra odišlo veľa hráčov, rozpadla sa obrana, nevedelo sa, kto ostane a nebola zastabilizovaná ani finančná situácia v klube – sme jeseň zvládli veľmi dobre. Dôležité bolo, že do mužstva prišiel Igor Žofčák. Toto bol jeden stlmujúci faktor. Spoločne s Tomášom Sedákom a čiastočne aj Dávidom Škutkom, ktorí sú starší hráči, utvorili partiu, ktorá je dôležitá pre to, aby to fungovalo. Darí sa nám plniť aj to, čo sme deklarovali, teda hrať s vlastnými odchovancami. V kádri máme, keď som to dobre spočítal, štrnásť hráčov, ktorí prešli michalovskou školou. Myslím si, že po Prešove máme najviac odchovancov. Touto cestou chceme ísť aj naďalej.“

U súperov sa mužstvu veľmi nedarilo, získalo iba štyri body. Prečo bol taký rozdiel medzi výkonmi doma a vonku?

„Všetko je to o mentálnej stránke a sebadôvere. Na vlastnom trávniku chlapci idú naplno a veria si, kým vonku to nejde tak, ako by sme chceli. Niektoré polčasy boli dobré, ale niektoré aj veľmi zlé. Bolo to ako na hojdačke. Odohrali sme viacero duelov, v ktorých to po hernej stránke nebolo najhoršie, ale výsledkovo sme ich nezvládli. Našou úlohou bude chlapcov naučiť, aby aj vonku mali sebadôveru a predvádzali také výkony ako doma. Majú na to, aby boli úspešní aj na súperových ihriskách, len si musia začať viac veriť.“

Napriek tomu, že doma ste hrali dobre, oproti vlaňajšku bol badateľný divácky pokles. Čím to podľa vás je?