Keď slovenskí hokejisti získali naposledy medailu na MS v hokeji do 18 rokov, Slovensko ešte nebolo v Európskej únii, hitom boli tlačidlové telefóny a do kín mieril tretí diel Pána prsteňov.
Písal sa rok 2003. Slováci doniesli domov striebro z turnaja v ruskom meste Jaroslavľ, vo finále podľahli Kanade.
Štyri roky skôr (1999) sa radovali z historického bronzu v Nemecku.
Ďalších dvadsaťdva rokov čakali na prenikavý výsledok. Dvakrát z elitnej kategórie vypadli, (v ďalšej sezóne sa vrátili), dva turnaje zrušila pandémia koronavírusu.
Väčšinou lavírovali medzi vypadnutím vo štvrťfinále a zápasmi o udržanie.
Návrat medzi špičku priniesli až posledné roky. Slovenskí mladíci postúpili trikrát do semifinále, ale vo všetkých prípadoch skončili na štvrtom mieste.
V piatok dostanú novú príležitosť. V semifinále domácich MS sa predstavia proti Lotyšsku (15:00, Joj Šport) a budú mať unikátnu možnosť získať tretiu medailu z dorasteneckého šampionátu.
Ktorí hráči sa postarali o prvé medaily pre Slovensko a za akých okolností?
Dva bronzy za štyri mesiace
Slovenský juniorský hokej mal za sebou sezónu ako nikdy. Žiadna iná krajina sveta sa nemohla pýšiť tým, že na obidvoch mládežníckych svetových šampionátoch (MS 20 a MS 18) získala medailu.
Rok 1999 sa zapísal medzi vôbec najlepšie. V januári sa z bronzu vo Winnipegu radoval výber do 20 rokov, v apríli o dva roky mladší hráči.
Nemecké mestá Füssen and Kaufbeuren hostili vôbec prvý turnaj majstrovstiev sveta kategórie do 18 rokov. Dovtedy bol vrcholným podujatím osemnástok európsky šampionát.
Medzi desiatimi tímami chýbali hokejisti Kanady, pre ktorých bolo prioritou play-off v prestížnych juniorských súťažiach. Kanada sa stala súčasťou MS v hokeji do 18 rokov až v roku 2002.
Tímy boli rozdelené do dvoch skupín. Slováci sa predstavili v základnej B-skupine spolu s Fínskom, Ruskom, USA a Nórskom.
Slovenské mužstvo pod vedením trénerov Miroslava Kimijana a Jozefa Bukovinského odcestovalo z Bratislavy s miernym optimizmom.
„Budeme postupovať od zápasu k zápasu, radi by sme sa dostali medzi tri postupujúce tímy zo skupiny," priblížil ambície tréner Kimijan.
Vo výbere figurovali iba dvaja hráči zo zámoria - Marcel Hossa pôsobíl v tíme Portland Winter Hawks (WHL), Tomáš Gron hral za London Knights v OHL.
Ostatní hráči - vrátane Mariána Gáboríka či Tomáša Surového - pôsobili v slovenskej juniorskej súťaži.
Slováci v skupine obsadili druhé miesto. Vyhrali nad Ruskom (3:2), USA (6:5) aj Nórskom (7:0), prehrali s Fínskom (2:3).
Po základnej fáze nasledovalo záverečné kolo (Final Round), kde sa stretlo všetkých šesť najlepších tímov v jednej skupine a hrali navzájom zápasy, ktoré určili konečné poradie.
Výsledky zo základnej skupiny sa pritom prenášali do záverečného kola (zápasy medzi rovnakými súpermi sa neopakovali). Ostatné tímy hrali o záchranu a umiestnenie.
V záverečnej fáze Slováci zdolali Švajčiarsko (6:3), no prehrali so Švédskom (1:4). Rozhodujúci zápas odohrali proti rovesníkom z Česka.
O jediný gól stretnutia sa postaral Marcel Hossa. „Vypichol som obrancovi puk, brzdou som sa zbavil ďalšieho protihráča, vypálil som spoza kruhov a spadlo to tam. Potom sme to ubránili až do konca," spomínal pre Denník SME.
Gól označil ako najdôležitejší v živote.
„Zo začiatku na nás súperi pozerali ako na outsidera, od zápasu k zápasu však ich rešpekt narastal a zároveň rástlo aj odhodlanie našich chlapcov," uviedol vtedajší manažér Roman Štamberský.
Hviezdou šampionátu sa stal Marián Gáborík. Strelil tri góly, na osem ďalších prihral a bol najproduktívnejším hráčom turnaja. Spolu s Milanom Bartovičom sa dostal aj do All-Star tímu.
V priebehu štyroch mesiacov získal ako jediný s reprezentáciou dva bronzy, aj na „dvadsiatkovom" turnaji vo Winnipegu patril medzi najlepších.
„Medaila je naozaj presne tá istá, len namiesto malého číselka 20 je tam 18," smial sa Gáborík.
Po turnaji musel doháňať učivo 3. ročníka odevnej priemyslovky v Trenčíne. „Mám už za sebou nejaké nohavice, rad príde aj na sukne," dodal pre dobovú tlač.
Tréneri sledovali desiatky videokaziet
Nateraz posledná slovenská medaila z majstrovstiev sveta osemnástok má už 23 rokov. Najväčší úspech - striebro - dosiahli mladí hokejisti v roku 2003. Z úspešných reprezentantov sú dnes už štyridsiatnici.
Šampionát sa konal v ruskom Jaroslavli, trénerom Slovenska bol Jindřich Novotný.
Súpisku až na jedného hráča - Mareka Zagrapana - tvorili hráči výlúčne zo slovenských súťaží. Jedna celá päťka bola zo Slovana Bratislava.
„Svedčí to o kvalitnej práci s mládežou na slovenskom ľade," vravel pred odchodom tréner Novotný.
Kým na historicky prvom šampionáte v roku 1999 sa medailové poradie určovalo záverečnou tabuľkou všetkých šiestich najlepších tímov v jednej spoločnej skupine, o štyri roky neskôr sa už hralo klasickým play-off systémom.
Slováci v základnej skupine zdolali Švédsko (4:1), Fínsko (4:3) a Bielorusko (8:2), prehrali iba s USA (2:3).
Mužstvo držal nad vodou najmä skvelo chytajúci Jaroslav Halák, v útoku vyčnieval Štefan Ružička.
Úspech slávila dobrá partia aj pripravenosť trénerov. Aby urobili dobrú analýzu súperov, pred turnajom si prezreli 40 videokaziet.
„Zobrali sme hráčov ochotných na sebe pracovať, ktorí chcú niečo dokázať a vedia sa podriadiť kolektívu. Čo sme si povedali, to platilo. Poviem príklad: neviem, čo je to robiť kontrolu po večierke," spomínal po návrate zo šampionátu Novotný.
V štvrťfinále čakal na húževnatých Slovákov derby zápas proti rovesníkom z Česka. Víťazný gól stretnutia padol 85 sekúnd pred koncom tretej tretiny, strelil ho kapitán Andrej Meszároš.
Ovečkina zastavil slovenský „tank"
Ak chceli mladí Slováci uspieť aj v semifinále proti Rusom, tréneri museli vymyslieť špeciálnu taktiku: stačilo odstaviť najväčšiu hviezdu tímu - Alexandra Ovečkina.
Proti talentovanému útočníkovi nasadili krídelníka Dukly Trenčín Štefana Blaha, ktorého tréner Novotný prirovnal k „tanku". Celý zápas sa Rusovi „venoval osobne".
Plán vychádzal, prvý útok Ruska s Ovečkinom a Jevgenijom Malkinom bol takmer vygumovaný. Po 60 minútach bol stav vyrovnaný 1:1, za Slovensko sa presadil Bodnár.
Slováci v predĺžení vyčkávali, hrali na istotu. V bránke totiž stál Halák. „Vedeli sme, že máme lepšieho brankára," vravel vedúci výpravy Jozef Frühauf.
O semifinálovom triumfe rozhodli tri premenené nájazdy Fábryho, Ružičku a Bulíka.
Senzácia bola na svete, Slováci písali históriu.
„Skvelá partia chce zlato!" vyhlásil do novín Halák. „Vravíme si, že keď sme to už dotiahli do finále, treba urobiť aj posledný krok."
Vo finále Slovensko prehralo s Kanadou 0:3.
„Medaila bola tajným snom. Škoda toho posledného kroku v súboji o zlato. Aj striebro ale považujem za veľký úspech," hodnotil tréner Novotný.
Vtedy ešte nemohol tušiť, že na dlho to bude posledná medaila pre Slovensko z dorasteneckého šampionátu.
Súdržnosť kolektívu vyjadrili hokejisti svojským spôsobom - z Ruska si doniesli všetci nažlto zafarbené vlasy.
Úspech mladých Slovákov ocenil aj Slovenský olympijský výbor, ktorý hráčom daroval ako odmenu mobilné telefóny s farebným displejom.
„Nebol medzi nami taký výrazný talent ako Marián Gáborík, ale o hráčoch ako Halák, Meszároš, Baranka či Ružička budeme ešte veľa počuť," povedal tréner Novotný pre denník SME.
