Ospravedlnenie za neoprávnenú kritiku? Šéf komisie rozhodcov: To sa nestáva

Rozhodcovia sú často kritizovanými postavami. Niekedy oprávnene, inokedy nie.

„Môžete desať rokov vychádzať dobre s predstaviteľmi klubu, príde jeden zápas a stanete sa nepriateľom,“ hovorí dlhoročný ligový asistent rozhodcu a predseda komisie rozhodcov Východoslovenského futbalového zväzu GABRIEL ÁDÁM.

Tá sa v tomto týždni podrobne venovala aj divokému priebehu zápasu III. ligy Východ medzi Giraltovcami a Lipanmi (2:3).

Členovia komisie sa zhodli na tom, že hlavný arbiter Štefan Molitoris ani v jednom prípade nepochybil.

Zápas Giraltovce - Lipany priniesol nielen tri červené karty, dve penalty i dva góly v absolútnom závere. Takisto odlišné pohľady oboch strán. Ako ste postupovali pri posudzovaní verdiktov rozhodcu?

Máme na to určitý mechanizmus. V prvom rade postupujeme na základe správ delegáta zväzu. Ak udelí rozhodcovi známku nižšiu ako 8, automaticky si pozrieme celý zápas a všetky situácie, ktoré mu vyčíta. Druhým zdrojom sú oficiálne podnety klubov podané na komisiu rozhodcov alebo disciplinárnu komisiu a treťou vlastné šetrenie.

Zápas Giraltovce - Lipany spadal do tretej kategórie. Na komisii rozhodcov máme súťažný úsek, ktorého šéfom je Dušan Sedlák. Ten nám nastrihal všetky situácie, na ktoré sa pán Mati (manažér giraltovského klubu, pozn. red.) aj vo vašom článku sťažoval. Spolu s ďalšími situáciami, ktoré v zápase nastali, sme ich v komisii rozoberali už od pondelka.

Na čo ste prišli?

Členovia komisie rozhodcov jednohlasne konštatovali, že rozhodca pri udelení osobných trestov nepochybil. Naopak, všetky udelil správne. To isté sa týka aj pokutových kopov.

V takýchto prípadoch si z ISSF vytiahneme aj správu delegáta a konfrontujeme, či správne popísal, čo sa v zápase udialo. Ak to tak nie je, žiadame ho, aby to opravil podľa pravidiel futbalu. Rozhodcovi sme vytkli len jednu vec.

Akú?

Týkala sa 66. minúty (po udelení červenej karty domácemu hráčovi za udretie súpera do tváre, pozn. red.), kedy pán Mati, ktorý bol v zápise uvedený ako masér Giraltoviec, opustil technickú zónu a atakoval asistenta rozhodcu. Podľa pravidiel mal byť vylúčený a ísť na tribúnu. Toto jeho počínanie posunieme na disciplinárnu komisiu.

Domáci vyčítali rozhodcovi meter, ktorý nastolil v prvom polčase. Od toho sa podľa nich odvíjalo ďalšie dianie. Tým ste sa zaoberali?

Pozerali sme sa na to komplexne. Ako riešil veci v prvom i druhom polčase, či boli línia rozhodovania a duch pravidiel dodržané. A musím povedať, že boli.

Tento zápas patril v danom kole k rizikovým, vieme o rivalite medzi týmito klubmi. Nie tohtoročnej, ale niekoľkoročnej. Rozhodcov na tretiu ligu delegujem ja a preto som vybral najskúsenejšieho, akého v tejto súťaži máme.

Existujú vo všeobecnosti inštrukcie pre rozhodcov, aby sa im zápas nevymkol z rúk?

Samozrejme. Predovšetkým musia dodržiavať literu futbalových pravidiel. Tie sú rovnaké bez ohľadu na to, či ide o profesionálny alebo amatérsky futbal.

Ak rozhodca nezíde z tejto cesty, komisia za ním bude stáť. Ak sa jej však držať nebude a začne kompenzovať, potom si musí byť vedomý obmedzenia delegácií v jeho neprospech. To isté platí to aj pre delegáta, ktorý rozhodcovi tieto veci nevyčíta.

Komisia rozhodcov VsFZ zasadá každý týždeň. Koľko sťažnosti musíte riešiť?

To je ťažká otázka. V úvode sezóny sa kluby ešte len zoznamujú so súťažou. Potom príde piate-šieste kolo, kedy sa začína lámať chlieb a ukazuje sa, ktoré kluby budú bojovať o postup i záchranu. Vtedy začínajú exponované zápasy, na ktoré si musíme dať pozor.

Následne sa to upokojí, ale príde občas kolo, v ktorom musíme riešiť veľa zápasov. Stalo sa tak napríklad predminulý víkend, počas ktorého delegáti vo viacerých prípadoch znížili rozhodcom známky. To je presne to, čo od nich chceme. Aby popisovali pochybenia rozhodcov, ak nastanú, a prejavili svoj názor pri kľúčových okamihoch stretnutia.

Je dôležité, aby boli kluby spokojné s prácou rozhodcov a videli, že sa oplatí robiť futbal. Rozhodcovia nie sú hlavné postavy, ale tí, ktorí by mali byť neviditeľní.

Čoho sa najčastejšie týkajú sťažnosti na rozhodcov?

Osobných trestov, najmä červenej karty. Tá z disciplinárneho hľadiska znamená zastavenie činnosti na minimálne jeden zápas. Keďže doba je ťažká a veľa hráčov i rozhodcov počas pandémie skončilo s kariérou, kluby majú málo hráčov.

Preto nám skúšajú dávať podnety v zmysle toho, že hráč to urobil nechtiac alebo nevedomky. Opäť platí, že sa riadime pravidlami. Disciplinárnej komisii posunieme odborný výklad a ona rozhodne o treste.

Okrem osobných trestov posudzujeme najmä pokutové kopy. Je to pochopiteľné, pretože znamenajú na deväťdesiat percent gól. To sú dva hlavné typy previnenia, ktoré reklamujú.

Aké sankcie dostávajú rozhodcovia, ak uznáte ich pochybenie?

K tomu vám nemôžem povedať viac, lebo ohľadom trestov som viazaný konvenciou UEFA. Máme interný sadzobník, na základe ktorého rozhodcovia vedia, aký trest je za aké pochybenie. Hovoríme im to aj na seminároch. Je to transparentné.

Platia pre rozhodcov dva druhy trestov - zastavenie činnosti a preradenie do nižšej súťaže?

Nie je to tak. My len zastavujeme činnosť na určité obdobie, pričom zostávajú v rovnakej súťaži. Pri preradení by muselo ísť o exemplárne pochybenie, ktoré v tejto a ani minulej sezóne nenastalo.

Tu treba povedať ešte jednu vec. Každý pracuje v nejakej sfére a chyby nerobí jedine ten, kto leží doma na gauči. Ak ide v prípade rozhodcov o nevedomé chyby, vieme sa do toho vžiť, všetci v komisii sme v slovenských súťažiach pôsobili. Nie sú martýri, ktorým hneď zotneme hlavu.

Za osem rokov sa objavili aj mimoriadne veci, ale bolo ich málo. Spočítal by som ich na prstoch jednej ruky.

Ak sa kritika rozhodcu ukáže ako neopodstatnená, dokážu sa mu zástupcovia klubu ospravedlniť?

Niečo také sa nestáva. Ospravedlnenia klubov ani neočakávame. Je to v ich právomoci, zo súťažného poriadku i rozpisu súťaží vyplýva, že sa môžu sťažovať. Medzi chlapmi je to tak, že aj keď sa pohádajú, kývnu rukou a idú ďalej. Platí to aj v tomto prípade.

Nedávno som čítal článok o desiatich najnepopulárnejších povolaniach na svete. Siedmy v poradí bol športový rozhodca. Môžete desať rokov vychádzať dobre s predstaviteľmi klubu, príde však jeden zápas, ktorý všetko pretrhne a stanete sa nepriateľom.

Rozhodca musí rozhodnúť, pričom nemá možnosť pozrieť si opakovaný alebo spomalený záber. Ide o verdikty, ktoré môžu rozhodnúť o výhre alebo prehre, možno o postupe alebo vypadnutí. Klubom sa to niekedy nepáči, ale rozhodca to nerobí naschvál. On to v tom momente tak videl.

Aká je futbalová kultúra na východe Slovenska?

Som veľmi rád, že pôsobím v našom regionálnom zväze. Problémy sú všade, ale tu sa to rieši veľmi rozumne a komplexne. Vládne veľký konsenzus pri rozhodnutiach zväzu a ich akceptácii klubmi. Za celý čas, čo som predseda komisie rozhodcov som nemal problém so žiadnym klubom, že by sme proti sebe bojovali alebo medzi nami lietali invektíva. To v žiadnom prípade.

Veľa závisí od vedenia zväzu. Ak je konzistentné a má nastavené pravidlá, tak každý to rešpektuje. Výkonný výbor ani predseda VsFZ nevstupujú do rozhodnutí našej komisie a nevyvíjajú žiadne tlaky. Maximálne sa nás spýtajú, ako sme to videli. Tak to bolo aj teraz v prípade zápasu Giraltoviec s Lipanmi.

Spomenuli ste úbytok rozhodcov v súvislosti s covidovou dobou. Je problém s ich celkovým počtom?

Áno. Nielen u nás, ale vo všetkých regionálnych zväzoch. Máme 170 rozhodcov a každý víkend nám príde 20-30 ospravedlnení. Kvôli osobným povinnostiam i zdravotným problémom. Využívame aj republikových rozhodcov, ktorí vyšli z nášho regiónu. Niekedy prídu desiati, inokedy piati. Vďaka tomu vieme zápasy obsadiť.

U klubov mi chýba jedna vec. Vychovajú množstvo dorastencov, ale nevedú ich k tomu, že ak už nechcú hrať futbal, aby šli rozhodovať. Na oblastnom futbalovom zväze, ktorý je prvá inštancia, by mohli absolvovať seminár a pískať zápasy žiakov či dorastencov. Predbežne máme takú dohodu s FC Košice.