Žlto-modrá vlajka MFK Košice nad ním opäť zaviala dva týždne po zápase posledného súťažného kola so Senicou, keď jeho hráči začali s prípravou na novú sezónu.
KOŠICE. Nová bude aj tvár A-mužstva a dátum, kedy sa začalo s jej formovaním, spadá ešte do minulej sezóny, keď štyri kolá pred koncom ligy sa trénerskej taktovky ujal Ján Kozák.
Na prahu novej sezóny je známy aj jeho nový, či skôr staronový asistent - Jaroslav Galko. Staronový preto, lebo s Jánom Kozákom boli v nedávnej minulosti dobre zohranou dvojicou.
„S Jánom Kozákom som dlhodobo spolupracoval, prakticky šesť rokov. Začalo sa to ešte v Ličartovciach, tuším v sezóne 2005/06, keď sme postúpili do ligy a myslím si, že tá naša spolupráca bola veľmi dobrá. Takže, keď ma Jano Kozák oslovil, či by som mu nerobil asistenta a povedal mi, aký je v MFK hráčsky materiál, že je tu veľa mladých, perspektívnych futbalistov, neváhal som ani minútu, lebo práca s takými hráčmi ma veľmi baví. S radosťou som prijal tú ponuku.“
Viacerých trénoval
Prirodzene, Jaroslav Galko bol stále „v obraze“, aj ako tréner Moldavy či Lokomotívy po očku stále sledoval dianie v MFK.
„Samozrejme, keď som mal možnosť, veľakrát som si pozrel zápasy MFK, či už v televízii, na internete, alebo aj vtedy, keď hrali v Prešove. Viacerých hráčov zo súčasného kádra, ako Kamila Kuzmu, Dávida Škutku či Mira Viazanka, poznám veľmi dobre, veď som ich tu trénoval, Petra Šinglára ešte z Ličartoviec, ale som rád, že v kádri je aj veľa mladých, perspektívnych chlapcov, s ktorými bude radosť pracovať. Prirodzene, teraz je ešte predčasné povedať, či každý z nich bude môcť nastupovať za A-mužstvo a hrať v najvyššej súťaži, pretože mnohí z nich ešte nemajú ligové skúsenosti, ale my urobíme všetko pre to, aby sme mužstvo posunuli vyššie, aby sme neboli opäť odsúdení iba do boja o záchranu. Samozrejme, keď sa s Janom Kozákom o mančafte bavíme, sme si vedomí, že by ho bolo potrebné doplniť. Ale to už nie je otázka pre trénerov.“
Predčasná rozlúčka
Už včera absolvoval Jaroslav Galko s mužstvom MFK Košice prvú tréningovú jednotku, ale túto sezónu musí ešte dobojovať aj s Lokomotívou, na treťoligovom fronte.
„Niežeby som s prácou v Lokomotíve nebol spokojný, ale predsa, v MFK sú úplne iné podmienky. Veď teraz som mal v mužstve väčšinou amatérov, ktorí môžu chodiť na tréningy až poobede, po práci, a to sa s profesionálnymi podmienkami v MFK nedá porovnať. Kluby sú dohodnuté tak, že sa už naplno venujem tréningovému procesu v MFK, a na lavičke Lokomotívy už iba odkoučujem posledný zápas sezóny, v sobotu so Zvolenom. Sme na veľmi peknom druhom mieste, a máme šancu si ho udržať. Keby sa tak stalo, bola by to pre mňa najkrajšia rozlúčka s Lokomotívou. Ale chlapci mi ju už pripravili aj trochu predčasne, keď sme v sobotu vyhrali 4:0 na ihrisku Bardejova, lídra tretej ligy,“ môže mať Jaroslav Galko príjemné pocity z dobre vykonanej roboty.
