SENICA. Futbalový štadión v Senici patril dlhé roky medzi tie najkrajšie v slovenskej lige.
Predsa tie najväčšie rekonštrukcie trnavského Štadióna Antona Malatinského či Tehelného poľa v Bratislave boli dokončené až o niečo neskôr.
Na výbornom trávniku sympatickej arény a v krásnom prostredí Záhoria rástli veľké futbalové talenty, pričom mnohé už v mladom veku odchádzali do prestížnych zahraničných klubov a akadémií.
V pozadí tejto idylky sa však nabaľovali dlhy, striedali majitelia s krízovými manažérmi a šport bol iba zásterkou. Hráči sa stali rukojemníkmi a nekonečnými čakateľmi na výplaty.
Klub dlho unikal spravodlivosti, až pred rokom ho dobehlo licenčné konanie. Senický futbal, hoc nedobrovoľne, po trinástich rokoch zmizol z ligy a krátko po storočnici dokonca aj z mapy.
Prvoligistu zachránili amatéri
Prvý tím Senice síce vlani optimisticky prihlásili do III. ligy Západ, no rýchlo sa ukázalo, že súťaž by nemal kto hrať. Seniorský futbal v meste načisto zanikol.
„Posledný rok fungovala v Senici iba mládež. Hrávali sme pod hlavičkou futbalového klubu z Kunova, čo je mestská časť. Prichýlili nás,“ rozpráva pre Sportnet riaditeľ nového senického klubu Ivan Tobiáš.
Práve tí, ktorí boli verní senickému futbalu v dobe neistoty a bez výplat, zachránili to najcennejšie, čo klub mal. Profíkov na ihrisku nahradili deti, fanklub na tribúnach zase rodičia.