Vedel, že ho nečaká podlaha zo zlata. Svetobežník hrá nižšiu súťaž po prvý raz

BRATISLAVA. Považuje sa za „chlapca tu a teraz“. Pochodil celý svet, na Slovensku hral za Ružomberok, Slovan Bratislava, Žilinu, Sereď a naposledy Košice, ale pôsobil aj v pražskej Sparte, v Škótsku, Bielorusku, Kazachstane, Gruzínsku, Južnej Afrike či v Malajzii.

Vo veku 36 rokov sa vrátil do svojho prvého klubu, do Spišskej Novej Vsi, ktorá momentálne hrá III. ligu Východ. Svoje rozhodnutie neľutuje, z futbalu má radosť a užíva si, že je doma.

MILOŠ LAČNÝ v troch zápasoch dal už päť gólov a kľúčový presný zásah zaznamenal aj v pohári.

Dávate góly ako na bežiacom páse. Naposledy ste rozhodli pohárový zápas na pôde Oravského Veselého, kde ste skórovali v 90. minúte a vďaka tomu ste vyhrali 1:0. Ako by ste zhodnotili stretnutie?

Bol to ťažký zápas. Kým som ešte hral v prvej lige, tak na takéto dediny sme prišli tak, že sme boli favoriti a súper bol outsider.

Tentoraz to bolo iné, Spišská Nová Ves hrá tretiu ligu a pred rokom ju hralo ešte aj Oravské Veselé.

Presne takto to aj na ihrisku vyzeralo, celý zápas sa bojovalo a na konci sa rozhodlo.

Ako padol váš gól?

Asi desať minút pred koncom sme už úplne zatlačili súpera k bránke. Lietali centre z jednej aj z druhej strany.

V poslednej minúte prišiel jeden na zadnú žrď, kde som si to rozdal vo vzduchu s ich kapitánom-stopérom a s brankárom, ktorý to možno tak dobre neprečítal. Hlavou som dával loptu na prvú žrď.

Boli veľké oslavy, skoro mi vyrazilo dych, keď na mňa všetci naskákali. Bolo to pekné.

Veľmi si ceníme aj to, ako sa o nás postarali domáci, bola tam príjemná atmosféra, mali sme aj spoločnú večeru. Stretol som bývalých spoluhráčov z Ružomberka, takže ešte sme si príjemne posedeli a popozerali priestory, lebo majú tam krásne veľké fitko aj wellness.

Strelecky sa vám veľmi darí, odkedy ste prišli do Spišskej Novej Vsi, skórovali ste v každom stretnutí. Fiľakovu ste dali jeden gól, Rimavskej Sobote dva, Bardejovu zase dva.

Teším sa z toho. Som útočník, stále mám nejaké ciele. Prišiel som domov, nič iné sa odo mňa neočakáva, ale aby som dával góly.

Ale aj keby tie góly nepadali, dôležité sú hlavne výhry. Chceme ťahať Spišskú Novú Ves hore, uvidíme, ako to potom dopadne v zime v tabuľke.

Zatiaľ čo som tu, sme všetky zápasy vyhrali, ale cez víkend nás čaká ťažké stretnutie na pôde Slávii TU Košice, čo je líder tabuľky.

Ako vnímate tretiu ligu a súperov? Je tu viacero fariem, kde sa stretávate aj s bývalými spoluhráčmi.

Je to zaujímavé a ja som si to vyskúšal prvýkrát, lebo nižšiu súťaž som ešte nikdy nehral. Zoznamujem sa s tým a stretávam sa aj s hráčmi z ligy, ktorí nastúpia za farmy.

Takto som napríklad našiel v tíme Fiľakova Bernarda Petráka, ktorý bol naposledy so mnou v Košiciach a teraz je hráčom Banskej Bystrice.

V Oravskom Veselom bol zase Lukáš Janič, ktorý je futsalový reprezentant a Ivan Kotora, ktorý so mnou hrával v Ružomberku.

Stále tu niekoho stretnem a to som ešte nebol v Stropkove, vo Vranove… Verím, že postretávam ešte kopec známych.

Ako sa vám pozdáva úroveň súťaže?

Beriem to s rezervou. Viem, aká je slovenská prvá liga, mám v nej odohratých nejakých dvesto zápasov. Viem, že aj druhá liga je veľmi ťažká, ale myslím si, že ten skok medzi druhou a treťou ligou je diametrálne väčší.