Stretnem tu ľudí, ktorých bežne nevídam. Vtedy cítim, že som doma, vravel hráč Slovana

HNÚŠŤA. Skvelý futbal, pekné góly, emócie, ale predovšetkým zábava a priateľské stretnutia.

Halový turnaj Malohont Cup v Hnúšti už patrí k tradičným predvianočným aktivitám futbalistov v regióne, v tomto roku sa konal siedmy ročník. Na turnaji sa nepredstavia oficiálne kluby, ale kamarátske partie, tentoraz si sily zmeralo 12 tímov.

Stretli sa v nich bývalí spoluhráči, starí kamaráti, aktívni futbalisti i nadšenci, ktorí už skončili so súťažným futbalom. Dobrá nálada bola zaručená, hoci nikto nevypustil súboj a pri sporných momentoch niekedy riadne vzplanuli emócie.

Kamaráti zo starých čias

Putovný pohár a prvé miesto získalo družstvo Damm House, ktoré malo vo svojich radoch aj štyroch hráčov z futsalového klubu Mimel Lučenec. Najlepším hráčom turnaja sa stal jeden z nich, Washington Luiz.

Vo finále zdolal Damm House domáci celok Nosko Údeniny, ktorého dres mal na sebe aj hráč Slovana Bratislava Július Szőke. 29-ročný rodák z Hnúšte do hry nezasiahol pre problémy s členkom.

„Veľmi som chcel hrať, celý týždeň som sa snažil dať dokopy, ale veľmi by som chlapcom nepomohol. Som však rád, že som mohol byť s nimi a aspoň som ich mohol koučovať či skôr kamarátsky poradiť. Trénerstvo ma totiž nebaví, ani by som to nemohol robiť,“ uviedol s úsmevom stredopoliar belasých.

Szőke si veľmi dobre pamätá aj prvý ročník Malohont Cupu. Keď hral v Izraeli a na Cypre, na tradičnom turnaji sa nemohol zúčastniť, o to viac sa naň teraz tešil.

„Je tu veľa kamarátov, ktorých bežne nevídam, s ktorými som ešte hral za žiakov v Rimavskej Sobote alebo za dorast v Podbrezovej. Stretnem tu ľudí, ktorých by som inak nestretol. Je to príjemné, vtedy cítim, že som naozaj doma,“ vravel Szőke.

Turnaj ako stretávka

Tretie miesto získal tím Horúca Mkóvička. V jeho bránke stál Niko Páriš, ktorý aktuálne pôsobí v druholigovom Humennom. Predtým hrával za Fiľakovo či Rimavskú Sobotu.

„Na tento turnaj chodím už dlhé roky. Schádzajú sa tu dobré tímy, z roka na rok je turnaj stále kvalitnejší. Stretneme sa tu kamaráti. Aj keď už nehrávame spolu v kluboch, tento turnaj berieme ako stretávku a zahráme si konečne spolu,“ uviedol 28-ročný brankár.

V zápasoch niekoľkokrát skúšal strely z diaľky, no skórovať sa mu nepodarilo, trikrát trafil žrď.

„Nemôžem len góly dostávať, chcem ich aj dávať,“ vravel so smiechom Páriš. „Na turnajoch mi to niekedy vyjde. Mám halu rád, je to rýchlejšie, nie je to len o chytaní. Baví ma to, je to také odreagovanie sa po sezóne,“ vravel Páriš.

Prirástli mu k srdcu

Turnaj si nenechal ujsť ani Mário Kurák, ktorý svojho času hral aj najvyššiu súťaž a momentálne patrí k oporám nováčika piatej ligy Látok.

Na turnaji však tradične nastupuje za Málinec, za ktorý nikdy súťažne nehral, bol však tam trénerom. „Rok som ich trénoval, keď som hrával v Salgótarjáne futbal,“ priblížil Kurák.

„Dlho tam hrával môj brat, takže aj keď som pôsobil v Česku, keď som mal v nedeľu voľno, vždy som chodil do Málinca na futbal. Málinčania mi prirástli k srdcu, robia futbal poctivo. Som rád, že môžem sa s nimi stretnúť, posedieť a podebatovať o živote,“ vravel Kurák.

Predseda klubu FK Iskra Hnúšťa a zároveň organizátor Marian Petrok bol po rušnom dni právom spokojný.

„Stretlo sa dvanásť výborných, kvalitných mužstiev. Samozrejme, emócie boli v každom zápase, niekedy boli aj trošku vybičované, ale turnaj splnil účel. Stretli sa chlapci, ktorí sa možno celý rok nestretnú, alebo hrajú proti sebe a užili si príjemný deň,“ uviedol Petrok.