Približne pred rokom dal michalovský odchovanec OLIVER PODHORIN spolu s ďalšími spoluhráčmi hromadnú výpoveď vo fortunaligovej Nitre.
O mesiac na to vyšla správa o tom, že sa upísal poľskému prvoligistovi - Resovii Rzeszów.
Klubu z juhovýchodného Poľska pomohol v sezóne 2020/2021 zachrániť sa v druhej najvyššej poľskej súťaži.
Stopér, ktorý je schopný zaskočiť aj na oboch krajoch obrannej formácie, sa postupom času stal pevnou súčasťou zostavy mužstva.
Dohromady odohral v dvoch sezónach za Resoviu 30 zápasov, zaznamenal 2 góly.
Po zaradení na transferlistinu je jeho ďalšie pokračovanie v klube otázne. Ale ako sám hovorí, nie je vylúčené.
Resovii ste sa upísali pred necelým rokom, kedy bol klub na poslednom mieste v súťaži a reálne mu hrozilo vypadnutie. Aký náročný bol prvý polrok v novom prostredí?
„Do klubu som prišiel v januári tohto roku, kedy ma oslovili s ponukou pomôcť im zachovať si prvoligovú príslušnosť. Do mužstva vtedy spolu so mnou prišlo aj ďalších osem nových hráčov. Prakticky celá základná jedenástka bola nová.
Polrok to bol náročný. Na ihrisku, ako aj mimo neho nám to však parádne klapalo. Mužstvo na jar dokázalo vyhrať viaceré náročné zápasy, čím sme splnili náš hlavný cieľ, ktorým bola záchrana.”
V aktuálnej sezóne sa mužstvo drží ďalej od zostupových pozícií. Ako hodnotíte jesennú časť aktuálnej sezóny?
„Je pravda, že bodovo je na tom mužstvo lepšie, avšak mrzia nás lacno postrácané body, ktoré nám zobrali možnosť byť v tabuľke ešte vyššie.
Dôležité bude chytiť sa hneď prvými zápasmi jarnej časti, aby sme nabrali viac sebavedomia a hrali o čo najlepšie umiestnenie.”
Ako by ste po roku v Poľsku zhodnotili úroveň druhej najvyššej súťaže?
„Je to fyzicky náročná súťaž. Nehrá sa na krásu, ale väčšinou efektívne a účelovo. Je to naozaj tvrdá drina. Nie som stopér, ktorý by mal dva metre a sto kíl, ale zvykol som si.
Nepopieram, pomohlo by mi, ak by sa hral aj iný ako “okopávací” futbal, ale tri body za výhru sú tri body. Nikto sa nepýta, či sme ich získali pekným futbalom alebo nie. Dôležité sú výhry a posúvanie sa v tabuľke smerom hore.”
Viaceré kluby v súťaži majú k dispozícii špičkové zázemie. Ako je na tom v tomto smere Resovia?
„Resovia na svoj nový štadión stále čaká. Zázemie máme skromnejšie, ale nič nám nechýba. Zápasy hráme na mestskom štadióne, ktorý si delíme s hlavným konkurentom - Stalom Rzeszów, ktorý hrá o súťaž nižšie. Ak by sa mu podarilo postúpiť, šlo by o veľmi vybičované vzájomné stretnutia.”
Klub nedávno informoval, že vás zaradil na transferlistinu. Ako vidíte svoju budúcnosť v Resovii?
„Je pravda, že ma klub zaradil na transferovú listinu, avšak neznamená to, že v Resovii s istotou končím. Klub so mnou zmluvu podľa mojich informácii ukončiť neplánoval. Rozhodnutie prišlo na základe mojej iniciatívy. Chlapsky uznávam, že posledné týždne herne nepatrili k mojim najvydarenejším.
Po skvelej letnej príprave sme sa dostali do krízy a tréner začal hráčov viac rotovať. Dokonca sme na tom boli tak, že sme mali až piatich kapitánov, pretože v každom stretnutí hral niekto iný. Zostava, v ktorej som nefiguroval, sa herne chytila a moja pozícia v klube sa tým skomplikovala. Každý športovec vie, že keď hrá a cíti dôveru trénera, tak po ihrisku lieta. A naopak, s každým zápasom na lavičke sa rozbieha ťažšie a ťažšie.”
Možnosť zotrvať v klube teda naďalej máte, avšak o svoju pozíciu by ste museli opäť zabojovať.
„Aktuálne ešte ani sám neviem, ako to dopadne. Môže sa stať, že budem bojovať o získanie svojej pozície naspäť alebo sa rozlúčime. Iné možnosti nie sú. Ako každý futbalista, aj ja chcem hrávať, preto som inicioval debatu s vedením a trénerom o tom, čo bude ďalej.
Požiadal som vedenie o možnosť poobzerať sa po novom klube, keďže som si vedomý toho, že ak by som situáciu nevedel obrátiť vo svoj prospech a nedostal veľa príležitostí v jarnej časti, v lete by som mohol mať ťažšiu pozíciu v hľadaní nového angažmánu. Pokiaľ si teda nájdem adekvátny klub a budem na svojom odchode trvať, klub ma uvoľní. Pokiaľ nie, budem v ňom pokračovať a bojovať o miesto v zostave.”
Máte už niečo nové vyhliadnuté?
„Na postupe, ako ďalej, sme sa dohodli s agentom Michalom Holeščákom len pred pár dňami. Niektoré súťaže ešte ani neskončili, respektíve sa v nich nezačala prestávka, aj preto tomu ešte dávame čas.
Aktuálne som v kontakte s dvoma klubmi prvej poľskej ligy. Uvidíme, či spolu nájdeme reč a či sa ich ponuka ukáže ako lepšia alternatíva v porovnaní s pokračovaním v Resovii. Agent má moju dôveru a verím, že nájdeme najlepšie riešenie.”
S Nitrou to bude beh na dlhú trať
Odchod Olivera Podhorina z FC Nitra bol poznačený dlhmi vedenia voči hráčom, z ktorých viacerí následne podali v klube hromadnú výpoveď. Resty, ktoré voči nemu klub spod Zobora má, nemá vyplatené dodnes.
„Myslím si, že dlhy sú len výsledkom dlhodobo nesprávneho fungovania klubu. Niečo podobné sa neudeje zo dňa na deň, či už je to chyba nesprávne nastaveného rozpočtu, nepresného plánovania alebo zlého hospodárenia.
Ak sa raz klub k niečomu zaviaže, má si svoje záväzky plniť. Nemôže to ostať len v rovine nádeje, že príde sponzor a zaklope na dvere. Kluby by pri náznakoch problémov nemali veci zametať pod koberec, ale otvorene a úprimne komunikovať," zdôraznil.
„Čo sa týka Nitry, zvyknem sa len pousmiať, ako kompetentní ukazuju prstom na každého, ako na zdroj problému, ale sami sa sebavedomo označujú za záchrancov, ktorým všetci hádžu polená pod nohy. Nie sú schopní objektívne sa pozrieť na vlastné kroky a rozhodnutia, ktoré k tomuto stavu viedli. Čo sa týka podlžností, prešiel necelý rok a môj spor s klubom sa nikde neposunul. Myslím si, že to bude ešte beh na dlhú trať.”
Meškajúce výplaty podľa vlastných slov zažil Podhorin okrem Nitry aj v Senici, ktorá má tiež viacerých veriteľov.
„V dobe môjho pôsobenia v Senici zvykli mesačné odmeny meškať, ale vždy sa to všetko poctivo doplatilo.”
Aká krajina by pre vás okrem Poľska bola zaujímavá?
„V Poľsku sa cítim veľmi dobre, ovládam reč, takže pokračovať v tejto krajine by mi vôbec nevadilo.
Aj v nie príliš veľkých, atraktívnych kluboch či mestách, sa dá cítiť skvele. Dôležité je sa herne chytiť, nájsť si komunitu priateľov, obľúbené miesta. Aj preto si nikdy nedovolím hneď zavrhnúť nejakú ponuku.
Ak by sa však v nasledujúcich rokoch objavilo niečo v teple a pri mori, nepohneval by som sa (úsmev).”
Oliver Podhorin (v žltom) počas pôsobenia v Michalovciach. (Autor: TASR)
Návrat domov do Michaloviec je vylúčený?
„Nie, nie je. Ak by bol o moje služby zo strany Michaloviec záujem, som ochotný o tom debatovať. Každú ponuku vždy svedomito zvažujem. Inak by to nebolo ani v tomto prípade.”
Silvestrovať bude s bývalými spoluhráčmi
Okrem futbalových povinností plánuje Oliver Podhorin venovať najbližší čas aj rodine a kamarátom. Ešte pred štartom prípravy na jarnú časť súťaže strávi najbližšie dni doma na Slovensku.
„Aktuálne som už doma na Slovensku, užívam si rodinu a sviatočnú atmosféru. Po pár dňoch voľna sa začnem individuálne pripravovať na jarnú časť sezóny. Chystám sa s rodinou aj na západ, pozrieť chlapcov z Nitry a Silvestra plánujeme stráviť s rodinou Jožka Menicha a Dominika Kuncu,“ priblížil svoje najbližšie plány.
„Týmto by som zároveň chcel popriať všetkým fanúšikom dobrého futbalu pokojne prežité sviatky a šťastný Nový rok,” dodal.