Fascinuje ho krimi, na ruke nosí Johna Lennona. Weiss je mi ako otec, tvrdí opora Slovana

BRATISLAVA. Ak práve nehrá zápas alebo netrénuje na Tehelnom poli, môžete ho stretnúť na dunajskej hrádzi, prípadne, ako niekde popíja obľúbenú kávu.

V ušiach bude mať zrejme slúchadlá, aby si vypočul ďalší diel obľúbeného podcastu na tému Dobrodružstvá kriminalistiky.

Guram Kašia je spolu s Jurajom Kuckom najskúsenejší člen kádra futbalového Slovana Bratislava.

„Mám 37, ale necítim sa ešte starý,“ hovorí Gruzínec, ktorý sa udržiava v kondícii behom, cvičením a pravidelným spánkom.

Otec chcel, aby hral rugby

Kašia vyrastal v Tbilisi, hlavnom meste Gruzínskej republiky, ktorá v roku 1991 vyhlásila nezávislosť na Sovietskom zväze. Otec chcel mať z neho hráča rugby, ktoré je v krajine veľmi populárne (Gruzínsko je pravidelný účastník majstrovstiev sveta). Jemu však učaroval futbal.

„Otec bol to fyzicky dobre stavaný muž, hrával rugby, ale ja som trávil najradšej čas s kamarátmi na ulici. Z tehál sme si spravili bránky a hodiny sme naháňali futbalovú loptu. Občas sme rozbili pri tom nejaké okno. Niekedy bol futbal jediná forma zábavy, keďže v čase energetickej krízy zvykli v Tbilisi popoludní na niekoľko hodín prerušiť dodávku elektriny,“ hovorí Kašia.

Na sklonku futbalovej kariéry sa dočkal dvoch veľkých míľnikov. Ako kapitán priviedol Gruzínsko premiérovo na majstrovstvá Európy a so Slovanom postúpil do prestížnej Ligy majstrov. V utorok o 21.00 hostí slovenský majster na Tehelnom poli Manchester City.

Weiss nie je iba tréner

Kašia začínal v najpopulárnejšom gruzínskom tíme Dinamo Tbilisi (víťaz PVP v roku 1981), s ktorým získal titul. V 23 rokoch zamieril do holandského Vitesse Arnhem, kde strávil osem sezón, stal sa kapitánom tímu a vyhral s ním Holandský pohár.

Vyskúšal si aj pôsobenie v zámorí, v tíme MLS San Jose Earthquakes a potom sa vrátil domov. V reprezentácii sa spoznal s trénerom Vladimírom Weissom, ktorý viedol Gruzínsko v rokoch 2016 až 2020 a neskôr ho dotiahol do Slovana.

„V marci 2021 sme hrali zápasy kvalifikácie proti Švédsku a Španielsku, ktoré mi celkom vyšli. Vladimír Weiss ich sledoval v televízii a po nich mi prišla od neho esemeska, že by ma chcel. V Gruzínsku sa mi končil kontrakt, tak som mu odpovedal: Okej Vladi, keď chceš mať v tíme starého veterána, prečo nie. Neskôr sme to spolu prebrali, potvrdil, že má o mňa veľký záujem a prišiel som,“ dodáva Kašia.

Vzťah s Weissom považuje za výnimočný. „Poznáme sa deväť rokov. Nevnímam ho iba ako trénera, ale ako druhého otca, člena rodiny. Dal mi do života cenné rady, dosiahli sme spolu nejaké úspechy, zažili veľa pekných vecí.“

Najšťastnejšie Gruzínsko

V Slovane si Kašia zahral aj s krajanmi Džabom Kankavom a Giorgim Čakvetadzem. Všetci traja prispeli ku gruzínskej futbalovej revolúcii.

Pred desiatimi rokmi figurovalo Gruzínsko na 125. pozícii rebríčka FIFA. V súčasnosti je o 60 miest vyššie.

VIDEO: Guram Kašia bol roky oporou Vitesse Arnhem

Na jar tohto roka sa Gruzínci cez C-vetvu Ligy národov snažili o postup na EURO 2024. Najskôr vyradili Luxembursko (2:0) a vo finále ich čakali Gréci.

Guram Kašia ešte sprísnil svoju životosprávu. Vzdal sa sladkostí, varil si sám a starostlivo strážil príjem kalórií.

„Vedel som, že máme na dosah najväčší úspech v histórii gruzínskeho futbalu a ja som bol preň ochotný obetovať čokoľvek,“ vysvetľuje. Gruzínsko postúpilo po remíze 0:0 a penaltovom rozstrele.

Na EURO 2024 napísali Gruzínci pôsobivý príbeh.