Exkulturista Jaroslav Horváth: Doping je všade, ale u nás kričí

KOŠICE. Doping, zakázané prostriedky, nepovolené látky. Výrazy, ktoré sa vyskytujú v každom športe, v niektorých však viac. Takým je profesionálna kulturistika, na ktorú sa časť verejnosti pozerá cez prsty.

Bývalý slovenský profesionál, Košičan Jaroslav Horváth vie, aké je to súťažiť s „ťažkotonážnikmi“.

Napriek tomu si vždy zachoval esteticky atraktívnu postavu a na súčasné dianie má jasný názor.

Sú to štipľavé otázky

Kulturistika má povesť jedného z najťažších športov, ktorý jedna skupina miluje a druhá ním pohŕda. Profesionálne súťaže plné neprirodzene objemných súťažiacich zaváňajú dopingom, ktorý je stále citlivou témou.

„To sú štipľavé otázky a na túto tému sa mi neodpovedá ľahko. Vo všeobecnosti je známe, že keď človek súťaží na MS, ME alebo medzi profíkmi, tak je ťažké konkurovať najlepším. Nehovorím za seba, ale niekedy pretekári siahnu po nedovolených prostriedkoch. Existujú spôsoby, ktoré uľahčujú cestu k vrcholovej forme, ale nie sú stotožnené so zdravým životným štýlom,“ konštatoval Horváth.

Jeden z historicky najúspešnejších slovenských kulturistov si získal mnoho priaznivcov nielen vypracovanou postavou, ale aj triezvymi názormi.

Tými sa prezentoval počas aktívnej kariéry a nič sa na tom nezmenilo ani po nej.

Aj o užívaní nedovolených prípravkov, tak typickom pre vrcholovú kulturistiku, si myslí svoje.

„Doping je v každom športe, nielen v kulturistike. Každý vrcholový športovec vie, aké sú možnosti. V kulturistike však užívanie dopingu dosť kričí. Postava a svalové objemy sa dostávajú do veľkých extrémov. Aj 'čistým' spôsobom sa dá vypracovať istá výkonnosť, ale nie do takých objemov, aké 'letia' na veľkých súťažiach. Ďalším športom s veľkým príznakom dopingu je vzpieranie. Nie je možné, aby človek dostal nad hlavu viac ako trojnásobok svojej hmotnosti. Do veľkej miery sa dá športovať 'čisto', ale podľa mňa je namočený každý jeden vrcholový šport.“