Nedeľa, 28. február, 2021Meniny má Zlatica

Angelovič po štyroch rokoch v Žiline končí

Stanislav Angelovič (vľavo). Po štyroch rokoch opúšťa Žilinu. (Autor: sita)
Sportnet|Publikované 14. jún 2013 o 00:00

Koniec. Taký ortieľ si vypočul futbalový pracant Stanislav Angelovič po uplynulej sezóne z úst predstaviteľov MŠK Žilina.

Koniec. Taký ortieľ si vypočul poctivý futbalový pracant Stanislav Angelovič po uplynulej sezóne z úst predstaviteľov MŠK Žilina. Po štyroch rokoch strávených v klube pod Dubňom sa pomaly lúči so spoluhráčmi i fanúšikmi. Dvojročná zmluva mu končí 30. júna, dovtedy azda bude mať vyriešené záležitosti ohľadom svojej budúcnosti. Tridsaťjedenročného rodáka z Lipian informácia o odchode ani veľmi nezaskočila. Čosi tušil a bral to ale športovo, realisticky.

ŽILINA/LIPANY. O konkrétnostiach ďalšej kariéry veľmi rozprávať však ešte nechcel.

„Nejaké veci sa riešia, zbytočné je niečo predbiehať,“ rozhovoril sa tento hráč, ktorý netajil, že rád by si zahral v zahraničí.

„Lenže v súčasnej dobe každý chce ísť von, takže je to zložité.“ Zo slovenských tímov ho dosiaľ nikto vážne neoslovil. Čosi vraj bolo rozrobené, ale padlo to.

Na margo toho, dokedy chce naháňať koženú, sa vyjadril opatrne, veľa bude záležať na tom, aká príde ponuka. „Všetko sa môže prihodiť, i to, že sa vyberiem aj inou než futbalovou cestou.“

Ešte ako starší žiak obliekal si dres Lipian. To bolo pred viac než pätnástimi rokmi. Čo tak oprášiť si staré zážitky – hoci v inej kategórii?

„To asi nebude reálne,“ usmial sa a hneď aj vysvetlil dôvod negatívneho postoja: „Žijeme s rodinkou pri Bratislave, na východ chodíme iba na návštevy za mamou a príbuznými. To by som musel presťahovať mojich blízkych, hoci nikdy nehovor nikdy. Avšak reálne to veľmi nevidím.“

Na Lipany ale nezanevrel, aj prednedávnom bol na východe a pozorne mapuje tiež i počínanie si treťoligistu.

Pozná trénerov Stanislava Vargu i Štefana Jacka či menovca Jana Angeloviča. „Takže dianie rodákov sledujem pravidelne.“

Skvelá éra pod Dubňom

Dosiaľ vystriedal niekoľko klubov – v mládežníckych kategóriách si zahral aj za Tatran Prešov, odkiaľ sa presunul do Interu Bratislava.

Pôsobil i v Senci alebo v izraelskom celku Maccabi Netanya. Najväčšie úspechy prišli najprv v Slovane, kde sa stal prvý raz majstrom Slovenska, ale hlavne v žilinských farbách.

„To bolo najvydarenejšie obdobie mojej kariéry. Za štyri roky, čo som tam pôsobil, sme sa dostali do skupinovej fázy Ligy majstrov, čo sa naozaj málokomu u nás podarí. Navyše sme vybojovali dva majstrovské tituly – Slovenský pohár a Superpohár. Na to sa nedá zabudnúť a veľmi rád na túto éru budem spomínať,“ dodal príslovečný bojovník zo zadnej línie Stanislav Angelovič.

Už keby aj nedosiahol na trávniku nič podobné, i tak sa má čím popýšiť. Kto ho ale pozná, vie, že stále sa chce posúvať dopredu.

Súvisiace články