Šesták bilancuje: Stále mám z reprezentácie zimomriavky

PREŠOV. Dlhých dvanásť rokov trvala reprezentačná kariéra futbalistu Stanislava Šestáka.

V slovenskom drese odohral celkovo 66 zápasov a strelil v nich 13 gólov. Zároveň sa nezmazateľne vryl do sŕdc slovenských fanúšikov.

Začnime od konca, len dva týždne starou udalosťou. Pred duelom Slovenska s Litvou v aktuálnom kvalifikačnom cykle o MS 2018 prevzal Šesták priamo na trávniku trnavskej City Arény ocenenie z rúk predstaviteľov Slovenského futbalového zväzu ako poďakovanie za jeho dvanásťročné pôsobenie v drese Slovenska.

„Naozaj som to nečakal. Rozlúčku mal Miro Karhan, ale to bolo na vyhlásení ankety Futbalista roka. Inak neviem o tom, že by mal niekto niečo podobné. Bol som milo prekvapený, keď mi zavolali, že by mi radi odovzdali pamätnú plaketu. Pôvodne to bolo naplánované pred duelom s Anglickom, ale vtedy som bol ešte dosť rozlietaný. Nakoniec to ale dobre vyšlo. Je lepšie rozlúčiť sa pri zápase, v ktorom sa aj chlapci víťazstvom rozlúčili s kvalifikačným rokom.“

O dvoch šampionátoch mnohí len snívajú

Stanislav Šesták si prvú reprezentačnú čiarku pripísal v auguste 2004.

V Bratislave nastúpil v kvalifikačnom stretnutí o MS 2006 proti Luxembursku, vyhrali sme vtedy 3:1.

Derniéru absolvoval na Eure 2016 vo Francúzsku, asistovala mu pri tom prehra 0:3 s Nemeckom.

Stihol si už urobiť resumé svojho pôsobenia v národnom tíme, v ktorom celkovo odohral 66 zápasov a strelil trinásť gólov?

„Od deväťdesiateho tretieho roku sa Slovensku nepodarilo postúpiť na žiaden šampionát, o to viac si cením to, že som mohol byť súčasťou úspešnej generácie, ktorá to dvakrát dokázala. Vytvorili sme skvelú partiu, ktorá najprv úspešne zvládla kvalifikáciu o postup na majstrovstvá sveta i následne samotný záverečný turnaj. Ako to už býva, po úspešnom období nasledoval menší útlm. Zlé výsledky vyústili v odchod trénera Weissa, prišli noví, rovnocenní tréneri. Pre mňa to znamenalo jedenapolročnú absenciu v reprezentácii. Kopili sa otázky novinárov, prečo nie som v nominácii, aj keď v klube hrávam, a vyústilo to až v štádium, pri ktorom som vyhlásil, že si už pod týmto trénerským vedením neviem predstaviť svoje ďalšie pôsobenie. Výsledky v tom čase boli katastrofálne a preto zmena musela čoskoro prísť. Ja som ju len uvítal. Tréner Kozák mi po svojom príchode volal a bol som veľmi rád, že som sa do tímu mohol vrátiť. S už trocha obmeneným mužstvom sme dosiahli ďalší výrazný úspech, postup na majstrovstvá Európy. Zahral som si tak na dvoch vrcholných podujatiach, čo sa mnohým, možno aj lepším hráčom, nepodarilo. A celkové resumé? Dalo mi to neuveriteľne krásne zážitky a mnoho skvelých priateľstiev,“ starostlivo ukladal myšlienky.

Už vie, prečo je Nemecko turnajovým tímom

Výsledkové účinkovanie slovenského tímu na oboch veľkých turnajoch (MS 2010, ME 2016) je každému fanúšikovi dobre známe.

O úspechu sa však nerozhoduje len na trávniku, dôležitá je správna chémia vo vnútri tímu.

Nie sú to totiž krátkodobé turnaje. Trvajú celý mesiac, k tomu treba prirátať ešte prípravu.

„Spolu sme v kuse boli zhruba šesť týždňov. Je to naozaj dosť a nie vždy je to úplne jednoduché. Práve na základe týchto osobných skúseností som zistil, prečo je Nemecko turnajovým mužstvom a dokáže byť vždy v pravej chvíli v topforme. My ešte nie sme na to pripravení. Napríklad v Afrike sme nemali úplne ideálne podmienky na prípravu, hoci sa robilo, čo sa mohlo. Ak by napríklad spomínaní Nemci mali byť v takom hoteli, ktovie, či by polovica mužstva z neho radšej neodišla. Nepochybujem o tom, že aj v našom prípade bola snaha vybrať zakaždým to najlepšie, ale jednoducho ešte nemáme také meno a tomu prislúchajúce podmienky. Špičkové mužstvá si vďaka týmto veciam dokážu vytvoriť lepšiu pohodu, ktorá sa potom premietne aj do výkonov na ihrisku,“ zamýšľal sa nad navonok neviditeľnými vecami.

Na klubovej úrovni zanechal najvýraznejšiu stopu práve počas pôsobenia v krajine aktuálnych majstrov sveta, kde hrával za Bochum v prvej i druhej bundeslige, a taktiež v tureckých kluboch Ankaragücü a Bursaspor.