Poproč je jednou z najväčších obcí v Košickom kraji. Má viac ako 2 800 obyvateľov. Futbal sa tu hrá od roku 1946.
Do oficiálnych súťaží sa Popročania zapojili v roku 1948 pod názvom Baník Poproč. V roku 1971 sa mení názov na TJ Slovan, v roku 1993 na FK Slovan a od roku 1998 klub pôsobí ako OŠK Slovan.
Futbal bol v obci vždy výrazným spoločenským fenoménom. Počas tohto obdobia hrávali Abovčania súťaže na úrovni okresu alebo kraja. V súčasnosti pôsobia v VI. lige Košicko-gemerskej dospelí VsFZ.
V aktuálnom ligovom ročníku sa pohybujú v hornej časti tabuľky a bodový rozdiel medzi lídrom a OŠK nie je neprekonateľný. Aj keď to vyzerá tak, že prvá Ždaňa si víťazstvo v súťaži postráži, futbal je nevyspytateľná hra, lopta je guľatá, v hre je ešte veľa bodov a stať sa môže všeličo.
MICHAL HÍĽOVSKÝ, skúsený 39-ročný stredopoliar, spojil svoju futbalovú kariéru s rodným Popročom. Skúšal šťastie aj inde, no vždy sa do Poproča vrátil.
Dnes je jednou z opôr mužstva aj autoritou v kabíne, čo je aj dôvod, prečo nosí kapitánsku pásku. V ligovom ročníku 2025/2026 nastúpil v 16 zápasoch, odohral 1 430 minút, strelil tri góly a videl päť žltých kariet.
S Michalom Híľovským sme sa rozprávali nielen o jeho kariére, ale aj o tom, ako vníma súčasnú situáciu vo svojom materskom klube.
Ako sa vyvíjala vaša futbalová kariéra?
Moja kariéra sa začala v siedmich rokoch, keď som prišiel na futbalové ihrisko v Poproči. Začínal som v žiackom mužstve. Keď som mal desať rokov, konal sa v Moldave výber hráčov do Lokomotívy Košice. Zúčastnil som sa a uspel som, takže moja kariéra pokračovala v Lokomotíve Košice.
V Loky som prešiel aj výbermi VsFZ a neskôr aj Slovenska. V prípravných zápasoch sme si zmerali sily s Poľskom, Nemeckom a Rumunskom.
Po skončení základnej školy som sa ako dorastenec vrátil späť do Poproča, keďže Lokomotíva bola blízko k rozpadu.
Ako vyzeral váš prechod k mužskému futbalu?
Pokračoval som v Poproči, kde som už ako 16-ročný po ostaršení hrával za A mužstvo.
Vyskúšal som si aj hosťovanie v konkurenčnom Medzeve a bol som aj na skúške v Moldave nad Bodvou. Rozhodol som sa však ostať doma, a tak aktuálne pokračujem v Poproči.
Mohli ste hrávať aj vyššie súťaže, tak prečo práve Poproč?
Poproč je moje rodisko, kde som futbalovo začínal. Skúsil som Lokomotívu, hosťovanie v Medzeve aj skúšku v Moldave nad Bodvou, ale doma je doma.
Ako hodnotíte účinkovanie svojho klubu v aktuálnom ligovom ročníku?
Nie je to zlé, ale mohlo to byť oveľa lepšie. V tabuľke sme si mohli pripísať o pár bodov viac, keďže sme si pokazili viacero zápasov, najmä na domácej pôde. Stále sa zlepšujeme a verím, že dosiahneme ciele, ktoré sme si pred sezónou v šatni nastavili.
Úvod do jarnej časti ste mali dobrý (tri zápasy – sedem bodov, z toho štyri zvonku). Ako sa tieto úspechy prenášajú do kabíny?
V šatni sme výborná partia, ktorá sa vie aj podpichnúť, ale na ihrisku držíme spolu a snažíme sa jeden za druhého bojovať.
Aké ciele by ste chceli dosiahnuť v rámci klubu aj vy osobne?
Naším cieľom je dostať Poproč čo najvyššie. Podmienky a zázemie na to určite má, takže nám nezostáva nič iné, len na trávniku odovzdať všetko a získavať body do tabuľky.
Nad svojou budúcnosťou som sa zatiaľ výraznejšie nezamýšľal. Uvidím, čo prinesie zvyšok sezóny a či sa mi budú vyhýbať zranenia. Po sezóne sa rozhodnem, čo ďalej.
Čo robí Michal Híľovský, keď práve nehrá futbal?
Keď nehrám futbal, som v práci, rád chodím na turistiku a ak futbal práve nehrám, tak ho aspoň sledujem v televízii alebo si idem pozrieť naše mládežnícke mužstvá.
