Jozef Štofko je 35-ročný tréner s licenciou UEFA A Elite Youth. Mohol by trénovať vo vyšších súťažiach, miesto si však našiel doma – v Harichovciach u účastníka VI. ligy VsFZ, skupina Podtatranská.
Harichovce sú obec v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji. Miestni futbalisti sa pohybujú v pokojnom strede tabuľky, nehrozí im boj o zostup, ale ani o postup do vyššej súťaže.
S futbalovou loptou sa Jozef Štofko začal zoznamovať ako sedemročný. O svojej kariére hovorí: „Prvé futbalové kroky som začal robiť približne v roku 1997 v rodných Harichovciach v miestnom športovom klube.
Keďže Spišská Nová Ves je ‚cez kopec‘, najmä počas letných prázdnin sme hrávali viacero prípravných zápasov Harichovce – Spišská Nová Ves. Keďže som zrejme vtedajších mládežníckych trénerov zo Spišskej Novej Vsi upútal, v lete roku 2001 som tam prestúpil a strávil som tam prevažnú časť mládežníckych kategórií.
Následne som sa vrátil do Harichoviec, kde som ako 18-ročný začal hrávať za mužov vo vtedajšej V. lige juhozápad.“
Sľubne sa rozvíjajúcu kariéru však zastavilo zranenie. Na nepríjemné obdobie spomína: „V máji 2011 som si v majstrovskom zápase pri prudkej zmene smeru sám privodil na prvý pohľad ľahšie zranenie kolena, ktoré však, ako čas ukázal, až také banálne nebolo a v podstate ukončilo moju aktívnu kariéru. Prvá operácia kolena v auguste 2012 veľmi nepomohla a ďalšiu som kvôli štátniciam na vysokej škole odložil na neurčito.“
V kariére futbalistu už pokračovať nemohol, a tak sa naplno zameral na štúdium. „V roku 2014 som úspešne promoval na Technickej univerzite v Košiciach, kde som získal titul inžinier v odbore financie, bankovníctvo a investovanie.“
Fenomén, bez ktorého sa vydržať nedá
Každý, kto okúsil čaro futbalovej lopty, však vie, že futbal je fenomén, bez ktorého sa vydržať nedá. A tak sa aj Jozef Štofko k futbalu vrátil, tentoraz už v inej úlohe.
„Keďže od útleho detstva sme s bratom dennodenne ‚mastili‘ futbal od rána do večera, postupom času mi futbal začal chýbať. Najprv som začal v septembri 2012 trénovať deti vo futbalovom krúžku na Základnej škole v Harichovciach a celkom ma to chytilo.
Po pár týždňoch som mal na tréningoch aj 30 až 35 detí, čo bolo niekedy naozaj náročné zvládnuť. Začiatkom roka 2013 som sa prihlásil na trénerský kurz – vtedajšiu UEFA C licenciu – a postupne som sa trénerstvu začal venovať viac a viac. V roku 2016 som získal UEFA B, v roku 2019 UEFA A a v roku 2024 následne UEFA A Elite Youth.
Počas štúdia týchto licencií som absolvoval množstvo seminárov, školení, stáží či mikroskupín vo viacerých kluboch, ktoré výrazne obohatili moje vedomosti a celkový trénerský rozhľad,“ zhodnotil svoje štúdium.
Skúsenosť v III. lige
Získaná licencia by mu umožňovala pôsobiť aj v profesionálnych súťažiach na pozícii asistenta.
Rozhodol sa však ostať doma: „Čo sa týka klubov, v ktorých som pôsobil, viacero sezón som trénoval aj dva tímy súčasne, čo bolo niekedy dosť náročné. Keďže sa však zápasy a tréningy časovo neprelínali, dalo sa to zvládnuť. Trénoval som takmer všetky vekové kategórie v rodnej obci, najviac asi mužov, kde som pôsobil viac ako jedenásť rokov.
Čo sa týka mládeže, v januári 2020 som začal trénovať U16 vo FK Poprad v I. lige mladšieho dorastu, kde som pôsobil do decembra 2022. Po polročnej prestávke som v júli 2023 prišiel k U19 do FK Spišská Nová Ves, kde som pôsobil dve súťažné sezóny.“
Vyššie méty ho prirodzene lákali, a tak si vyskúšal aj súťaž riadenú SFZ.
Svoje krátke účinkovanie v tretej lige zhodnotil takto: „V máji 2025 som spolu s dlhoročným kolegom Ladislavom Melikantom dostal ponuku nováčika III. ligy mužov, 1. MFK Kežmarok. Pôsobil som tam len štyri mesiace a koncom októbra 2025 som bol z funkcie odvolaný.
Pôsobenie v Kežmarku som bral veľmi zodpovedne a snažil som sa pracovať maximálne profesionálne. O to viac ma takýto koniec zamrzel. Aj v takýchto situáciách však človek získava skúsenosti, ktoré môže v budúcnosti využiť.“
Špeciálny vzťah k rodnej obci
Po tejto skúsenosti chvíľu váhal nad ďalším pôsobením. Bez futbalu sa však vydržať nedá, a tak sa opäť vrátil na miesto, kde s trénerskou kariérou začínal:
„Po vlaňajšom ukončení pôsobenia v tretej lige som mal v zimnom období dve až tri zaujímavé trénerské ponuky, no časovo aj geograficky ich bolo ťažké zladiť s mojím zamestnaním, ktoré je pre mňa aktuálne prioritou.
Keď ma pred pár týždňami oslovil aktuálny tréner Harichoviec Daniel Tokoly, či by som mu nepomohol na tréningoch alebo zápasoch, nechal som sa nahovoriť. K rodnej obci mám špeciálny vzťah, v klube na funkcionárskej pozícii pracuje brat, donedávna aj otec, a sú tam aj ďalší kamaráti a známi. Ak majú záujem, aby som pomohol, rád pomôžem.“
Do známeho prostredia sa vrátil s vedomím, že problémy, s ktorými sa na lavičke stretáva, nie sú typické len pre Harichovce, ale pre väčšinu amatérskych klubov.
Mladý tréner ich vidí takto: „Väčšinu kádra osobne poznám, respektíve som ho v minulosti aj trénoval. VI. liga Podtatranská má určite svoju kvalitu, nie je náročná na cestovanie a jediným limitujúcim faktorom je pre väčšinu klubov tréningová morálka hráčov.
Tam vidím najväčší problém aj v Harichovciach. Pracovné alebo študijné povinnosti neumožňujú niektorým hráčom pravidelne trénovať, čo sa potom negatívne prejavuje v samotných zápasoch.
V tomto je to však vo väčšine klubov podobné a je na nás tréneroch, aby sme sa obrnil trpezlivosťou a hľadali spôsoby, ako hráčov motivovať k lepšej dochádzke."
