V Leviciach si ako dorastenec zahral tretiu ligu. Po rokoch sa do klubu vrátil a túto súťaž s ním vybojoval opäť. Na jar si odskočil do Hontianskych Trstian, kde tímu pomohol k záchrane v prvej oblastnej súťaži. Pavol Gabaš, okrem iného tiež hrajúci tréner futsalistov Levíc, sa od leta nachádza na súpiske Podlužian. O svojej kariére i aktuálnej sezóne v šiestej lige Východ sa s nami bavil v nedávnom rozhovore.

Kde ste s futbalom začínali? Na akej úrovni to bolo?

Bolo to v Leviciach, začal som tu trénovať ako 5-ročný spolu s bratom, ktorý vtedy nastúpil do prípravky. O rok neskôr som do prípravky išiel tiež a postupne som prešiel mládežníckymi kategóriami až k seniorskému tímu.

Čo vás priviedlo ku polročnému hosťovaniu v Jure nad Hronom? Akú súťaž v tom čase klub hral?

Odpoveď je jednoduchá. V Leviciach bol v tom čase úpadok seniorského futbalu. Ešte ako dorastenec som s áčkom hral 3. ligu, no kvôli reorganizácii sme z nej vypadli a v ďalšom ročníku Levice mužov neprihlásili do súťaže. Naviac som študoval na vysokej škole v Brna a na futbal mi ostávalo menej času. V Jure nad Hronom malo vtedajšie vedenie dobré vzťahy s Levicami a spolu so mnou tam šli z levického dorastu ďalší štyria či piati hráči.

Čo vám dala polročná stáž v Ružinove? Ako sa vám darilo tu?

V podstate nič, lebo tesne po prestupe do Ružinova som mal úraz (zlomeninu členka), čo ma vyradilo z hry na viac než pol roka.

Prečo ste sa následne rozhodli ísť do Kalnej nad Hronom?

Medzitým som hral ešte oblastné majstrovstvá v Leviciach, kde sa v tom čase reštartoval seniorský futbal. Popri tom som však už hrával futsal, čo ma viac bavilo a otvorilo mi dvere do sveta. Po prestupe do Slov-Maticu FOFO Bratislava som jednu sezónu veľký futbal vôbec nehral. Po angažmáne v Slovmaticu som futsalovo prestúpil do Trnavy a futbalovo do Kalnej.

Sledujete aj dnes výsledky klubu, ktorý aktuálne pôsobí v tretej lige? Navštívili ste odvtedy nejaký z jeho zápasov?

Výsledky sledujem, ale od čias, keď som pôsobil v Kalnej, sa veľa zmenilo, najmä čo sa týka filozofie klubu. Na pôsobenie v Kalnej mám krásne spomienky a zostalo mi tam veľa priateľov, avšak futbal už veľa z nich nehrá. Ich zápasy navštevujem iba z času na čas.

Čo vás inšpirovalo k vášmu prvému prestupu do Podlužian?

V Kalnej začali mať problém s tým, že som hral zároveň aj futsal. To bol dôvod môjho prestupu do Podlužian.

Na ktorý moment v ich drese spomínate najradšej?

Na celé svoje pôsobenie v Podlužanoch spomínam rád. Bola tam dobrá partia a spoznal som tam veľa dobrých ľudí. Navyše sme mali dobrý tím a futbal bol zábavou.

Prečo ste sa po siedmich sezónach rozhodli posilniť Levice?

Oslovil ma tréner Marcel Pavlík s tým, že tam buduje nový mladý tím a potrebuje trochu skúseností. Popravde som chcel aj kariéru ukončiť tam, kde som začal - v Leviciach.

Čo im pomohlo vystúpať do III. ligy v pandémiou skrátenej sezóne 2020/21?

Myslím, že sme mali na 4. ligu veľmi dobrý tím, ale chýbalo nám viac ťažkých zápasov, čo sa neskôr prejavilo aj v 3. lige. Ktovie, ako by to dopadlo, nebyť skrátenej sezóny, lebo ťažkým súperom z popredných priečok ako Pata, Kozárovce či Hurbanovo by sme čelili v odvetnej časti na ihriskách súperov. Každopádne sme ale postúpili, čo bol pekný moment.

Ako sa zrodil váš transfer do Hontianskych Trstian, kde ste strávili pol roka? Čo vravíte na kvalitu vtedajšej VI. ligy?

Ja som v podstate v Leviciach skončil v zime s tým, že zavesím kopačky na klinec. Starosta z H. Trstian mi asi päť rokov po sebe volal, či im neprídem pomôcť. Toto prostredie mi nebolo celkom neznáme, keďže otec v obci dlhé roky hral stolný tenis. Napokon som sa nechal prehovoriť a súhlasil, že im pomôžem v boji o záchranu. Čo sa týka úrovne, medzi treťou a šiestou ligou to bol obrovský skok.

Ako hodnotíte jesennú polsezónu po návrate do Podlužian?

Pozitívne. V Podlužanoch sú stále dobrí ľudia, ktorí sa točia okolo futbalu. Mužstvo sa obmenilo. Najväčšie negatívum vidím v tom, že sa pravidelne nedokážeme stretávať v optimálnom zložení a každý zápas nastupujeme v inej zostave. Získali sme dosť veľa bodov na ihriskách súperov, čo je potešujúce.

Ako sa vám podaril obrat v poslednom kole so Svodínom, ku ktorému ste zavelili gólom na 3:3?

Ja som v tom zápase neskóroval, bol to preklep. Zápas to bol divoký. Hralo sa na veľmi ťažkom teréne, no hral sa otvorený futbal, o čom svedčí aj počet gólov, ktoré v tomto zápase padli. Našťastie sa nám podarilo otočiť zápas a vyhrať, čo bola pekná bodka za jesennou časťou.

FOTO: Lukáš Mandrák.