V mládeži si zahral prvú i druhú ligu. S dorastom Alekšiniec ovládol halový PP Invest Cup a na konci sezóny mu zlato ušlo o dva body. O súťaž vyššie jeho tím nastrieľal ťažko uveriteľných 160 gólov v jedinej sezóne. Adam Báleš svojho času nastupoval v troch rôznych súťažiach naraz, gólovú premiéru medzi mužmi si na krajskej úrovni odbil v sedemnástich a v lete zo štvrtej ligy zamieril do šiestej, aby Ludaniciam pomohol ku záchrane. Svoj futbalový príbeh nám porozprával v nedávnom rozhovore.
Na súpiskách vás možno nájsť v zálohe i útoku, aký post vám vyhovuje najviac?
V útoku mi to nesedí vôbec, neodohral som tu veľa zápasov. Odmalička som hral na krídle, kde som strávil väčšinu kariéry alebo v strede zálohy ako ofenzívny hráč.
Čo vám dal pobyt v druholigovom doraste Topoľčian?
Prišiel som tam zo štvrtoligového dorastu Lehoty. V Topoľčanoch som už v minulosti niekoľko sezón odohral, poznal som tam chalanov a tréningy mi dali veľa, počas letnej prípravy sme trénovali dvojfázovo. Vysoké bolo aj tempo hry a úroveň zápasov, čo som následne mohol zužitkovať aj v Oponiciach, keďže v tej sezóne som mal striedavý štart. Vtedy som hral druhú ligu dorastu a zároveň piatu ligu dorastu i mužov.
Ako spomínate na pôsobenie v „devätnástke“ Oponíc, kde ste v sezóne 2015/16 na jar i jeseň doma prehrali len raz?
Tú sezónu si pamätám veľmi dobre, lebo som patril medzi najmladších v doraste a gólovo aj medzi najlepších v mužstve. Partia bol, myslím, ten pravý dôvod, prečo sme doma prehrali len jeden zápas.
Aký bol pocit nastúpiť v A-tíme, keď ste sa po štyroch rokoch vrátili?
Pre mňa osobne skvelý, keďže s futbalom som začínal práve tu. Dostať šancu v A-mužstve a streliť zaň gól v sedemnástich bol skvelý pocit, keďže s futbalom som začínal práve tu.
S dorastom Lehoty ste obsadili 4. miesto vo IV. lige, kde tím v 30 kolách skóroval 160-krát a k medaile mu chýbali dva body...
Aj tento ročník si dobre pamätám, hlavne kvôli trénerovi, ktorý si ma tam zavolal a nebyť môjho kamaráta a bývalého spoluhráča Kristiána Košťála, môj transfer do Lehoty by sa zrejme nekonal. V šatni bola výborná partia kvalitných futbalistov z okolia Nitry, vďaka čomu sme pomýšľali na najvyššie priečky v tabuľke a šlo nám to aj vpredu. Zásluhu na tom mal hlavne Martin Garaj, ktorý nastrieľal až 50 gólov.
Čo vás o súťaž nižšie stálo prvú priečku s Alekšincami, čo chýbalo keď bod ku zlatu?
V tej sezóne sme porazili béčko ViOn-u, ktorému pomáhali aj hráči z ligového dorastu. Mali sme však o dve remízy viac ako náš sok, ktorý súťaž napokon vyhral, škoda, že z tých štyroch duelov sme aspoň jeden nezlomili v náš prospech.
Triumfovali ste však na halovom turnaji PP Invest Cup, kde ste sa dokonca stali členom All-stars tímu. Čo vám ku cennej trofeji pomohlo?
Myslím, že sa jedná o najkvalitnejší a najväčší turnaj na Slovensku. Na trofeji nemám zásluhu len ja a môj individuálny výkon, ale aj chalani a hlavne moja štvorka, kde so mnou hral Dominik Civáň, Jakub Babulic a Ivan Čurgali. Rozhodli sme semifinále s Nevidzanmi a finále sme ovládli prekvapivo dosť jasne 8:3. Miestenka v All-star tíme ma príjemne prekvapila. Na podujatie mám samé dobré spomienky, za túto možnosť ďakujem chalanom i trénerom Peťovi Zabákovi s Jožkom Brathom.
Prečo ste sa následne rozhodli posilniť Kovarce, kde sezónu prerušila pandémia?
Do Kovariec som šiel za kvalitou 4. ligy, kde v mnohých tímoch pôsobia aj bývalí ligoví futbalisti. Poznal som tam aj veľa hráčov, s ktorými som kedysi nastupoval, jedným z dôvodov môjho prestupu bol aj kvalitný tréner, ktorý v tom čase do klubu prišiel. Pod jeho vedením sa nám doma darilo zbierať body proti silnejším súperom a pobiť sa o ne aj vonku. Zaznamenali sme s ním značný progres, mali sme veľmi mladé mužstvo, ktoré chcelo trénovať.
V premiérovom ročníku tím finišoval posledný, v ďalšom, taktiež prerušenom, poskočil o dve priečky. Čo mu chýbalo k lepšiemu umiestneniu?
Káder bol vzhľadom na rozpočet klubu veľmi úzky, čo malo za následok nevyrovnané výkony v jednotlivých zápasoch. V mužstve bolo veľa mladých hráčov, chýbala predovšetkým skúsenosť. Keby u nás v tom čase boli dvaja-traja rozdieloví hráči, postavenie v tabuľke by bolo určite lepšie.
Ako sa zrodil váš transfer do Ludaníc? Aké ciele s mužstvom VI. ligy Stred máte?
Ludanice potrebovali doplniť káder, mali dlhodobo zranených hráčov a keďže ma tréner Šiška viedol v Oponiciach i Ludaniciach, vedel, že s touto súťažou mám skúsenosti a oslovil ma. Cieľom určite je udržať sa v súťaži a prilákať na náš štadión čo najviac divákov.