Má striebro z najväčšieho halového turnaja na Slovensku. Postúpil do krajskej súťaže, ktorú s tímom ovládol dvakrát po sebe. To všetko v drese jediného klubu, kde pôsobí už pätnástou sezónou. Prečo odmietal ponuky z vyšších súťaží? Aj na to nám v rozhovore odpovedal kapitán Alekšiniec Vladimír Pleva, odchovanec FC Nitra.

V Alekšinciach ste piatu ligu vyhrali dvakrát v rade. Nelákala vás za tie roky aj vyššia súťaž?

Popravde, ani veľmi nie. V Alekšinciach bol futbal vždy založený hlavne na dobrej partii s vynikajúcim zázemím a servisom okolo hráčov. Keď som sa mal rozhodnúť, či ísť hrať o súťaž vyššie do iného, poviem to tak, „cudzieho“ klubu, alebo zostať hrať doma za dedinu, v ktorej som vyrastal, vyhrala vždy druhá možnosť. V Alekšinciach som s futbalom začínal a tu aj skončím.

Ako s odstupom času hodnotíte počínanie klubu na Vianočnom halovom turnaji MY novín? Na ktorý okamih či ročník spomínate najradšej?

Hlavný cieľ bol postúpiť zo skupiny a to sa nám aj podarilo. Vo „vyraďovačke“ je to už potom hop alebo trop. Nám to, bohužiaľ nevyšlo, škoda, že sme nemali viac šťastia. Spomínam si, že v jednom ročníku sme sa prebojovali do finále, no tam sme neuspeli. Samozrejme, bola plná hala a hrať finále pred takým publikom bola paráda.

Aké sú vaše dojmy z jesennej časti sezóny, keď výkony mužstva boli ako na hojdačke?

Dojmy sú zmiešané. Dlhé roky sme okupovali tie najvyššie priečky, neboli sme zvyknutí prehrať dva zápasy v rade, doma sme pravidelne vyhrávali a teraz zrazu zimujeme „až“ na siedmom mieste. Treba ale povedať, že príčiny sú objektívne. Káder v lete prešiel obmenou a výrazným omladením. Prišli mladí, perspektívni hráči, ktorí začínajú s mužským futbalom, ale potrebujú ešte odohrať nejaké zápasy. K tomu sa pridalo množstvo zranení, v podstate v každom zápase museli tréneri meniť a prispôsobovať zostavu. To sú faktory, prečo v tabuľke momentálne stojíme tak, ako stojíme. Ale aj napriek tomu si myslím, že sme odohrali veľa výborných zápasov, no niekedy nám proste chýbal aj kúsok šťastia. Mužstvo má potenciál, musíme trénovať a postupne sa to určite zlepší.

Čo stojí za tretím najvyšším počtom inkasovaných gólov v súťaži?

To množstvo inkasovaných gólov nás samozrejme neteší a je to niečo, na čom musíme v zime popracovať. Niekedy to v zápasoch vyzeralo tak, že na gól sa nadrieme a potom ho dostaneme aj z bufetu. Neviem, čomu to pripísať, no určite sa to musí zlepšiť. Potom budeme stúpať aj v tabuľke.

Ešte donedávna platilo, že v posledných siedmich sezónach ste doma prehrali iba sedemkrát. Ako to, že sa u vás vyhráva tak ťažko?

Ťažko povedať, v Alekšinciach máme menšie ihrisko s vždy vynikajúco pripraveným trávnikom a pekným futbalovým prostredím, navyše hrávame pod umelým osvetlením, na takéto zápasy sa jednoducho musíte tešiť a chcieť ich doma vyhrať.

Prvým trénerom, ktorý vás tu zdolal v aktuálnom ročníku, bol váš niekdajší dlhoročný lodivod Ján Štajer. Ako ste toto stretnutie vnímali?

Pre nás to bol samozrejme prestížny derby zápas, ktorý sme doma chceli vyhrať. Hráči a tréneri sa navzájom poznajú, prišlo veľa ľudí. „Bábani“ mali veľa zranených, ale hrali výborne, naopak, my sme ten zápas nezvládli. Ale pre nestranného diváka to bol vynikajúci zápas, padlo 6 gólov, hralo sa hore-dole s množstvom šancí na oboch stranách. Na jar sa pokúsime trénerovi Štajerovi prehru vrátiť (úsmev).

Na súpiske Alekšiniec vás možno nájsť v obrane i zálohe, kde vám to vyhovuje viac?

Áno, je pravda, že niekedy hrám na kraji obrany, niekedy v stopérskej dvojici a niekedy v zálohe. Ale nejako to neriešim, kde ma tréner postaví, tam sa snažím hrať čo najlepšie. Nedá sa povedať, že by som mal obľúbený, resp. neobľúbený post.

Čím to, že v každej sezóne patríte k najčastejšie napomínaným hráčom?

Myslím, že na ihrisku som dosť impulzívny typ hráča. Tak ako každý, aj ja chcem vyhrať každý zápas a keď sa nám nedarí, niekedy zbytočne diskutujem s rozhodcom, z čoho potom vzniká nekoncentrovanosť a často aj zbytočné žlté karty.

V Alekšinciach pôsobíte už takmer dekádu a pol, predtým ste boli hráčom Chrenovej. Aký to bol pocit, keď ste ju na jeseň zdolali gólom Trnku v poslednej minúte?

Na pôsobenie na Chrenovej doteraz spomínam veľmi rád. Strávil som tam dva roky a boli sme vynikajúca partia. Trénoval nás Marián Halás, v bráne bol legendárny „Kaper“ Štrba, v poli Suchan, Endrody, Cifra, Gála či Kečkéš. Odtiaľ som potom prestúpil do Alekšiniec, kde som dodnes. Zápas u nás mal pre nich trpkú príchuť, keďže sme vyhrali gólom z poslednej minúty. Prvý polčas boli lepším tímom, dvakrát sme prehrávali, no nakoniec sa nám to podarilo otočiť. Na Chrenovej mám doteraz veľa kamarátov, ich výsledky sledujem a držím im palce.

FOTO: Peter Pargáč.