Piatu ligu okúsil na západe i juhu, teraz hrá s Bolerázom štvrtú, kde jeho tím zimuje v prvej polovici tabuľky. V uplynulej sezóne tu stihol šesť gólov, hoci prišiel až v zimnej prestávke a po reorganizácii súťaží postúpil do majstrovstiev regiónu. V rozhovore s MAREKOM PLANETOM sa dozviete aj to, kde sa dva roky po sebe umiestnil medzi duom top strelcov.

Ktorý klub bol vaším prvým? V akom veku ste zaň začali nastupovať?

S futbalom som začal v rodnej obci Suchá nad Parnou cca ako 7-ročný. Nasledujúcou zastávkou boli mládežnícke kategórie FC Spartak Trnava.

Čo vám pomohlo umiestniť sa medzi duom top strelcov Horných Orešian dve sezóny po sebe?

Mladícka dravosť a samozrejme spoluhráči. Ako pre každého ofenzívneho hráča, aj pre mňa bolo najväčšou radosťou strieľať alebo pripravovať góly, mal som tam kopec dobrých kamarátov, veril som si, tak to šlo vlastne nejako prirodzene.

Prečo Zvončín po uplynulej sezóne zamieril do VII. ligy, hoci vo vyššej súťaži skončil uprostred tabuľky?

Ak by zotrval v pôvodnej súťaži, hral by so samými Záhorákmi a to nie je fyzicky, ale hlavne psychicky niekedy vôbec jednoduché. Samozrejme, aj cestovanie je o niečo finančne náročnejšie, do V. ligy mu nebolo umožnené sa prihlásiť a tak jediné logické riešenie bola VII. liga, aj keď je nezvykom sledovať Zvončín na ich pomery v nižšej súťaži.

Čo vám pomohlo získať striebro vo vašej premiérovej sezóne?

V tom čase bolo mužstvo zdravo vyvážené. Mali sme dostatok skúsených ťahúňov, veľa behavých mladých hráčov, výborne nám fungovala hlavne ofenzívna fáza hry, dávali sme veľa gólov a čo bolo najpodstatnejšie, fungovali sme ako partia. Bolo nás plné ihrisko a večer aj plná klubovňa, toto je podľa mňa to najdôležitejšie pri “dedinskom” futbale.

Ako sa zrodil váš transfer do zahraničného USV Furth?

Tak ako transfer každého, kto chce okúsiť rakúske nižšie súťaže. Rozhodil som kontakty, vybavil si skúšku a klaplo to. Všetci vedia, že práve u našich západných susedov sa dá futbalom slušne zarobiť a to bol samozrejme aj môj podnet č. 1.

Ako sa klubu v čase vášho pôsobenia darilo?

Pôsobil som tam počas skrátenej “korona sezóny”, čo bola škoda, pretože ak ma pamäť neklame, tak sme sa držali v top trojke. Bola to dobrá skúsenosť, ale chýbalo mi tam to, čo na futbale milujem najviac a to sú emócie a partia.

Čo prispelo k druhej priečke Bolerázu v uplynulej sezóne?

Výborný kolektív zložený nie z kusov, ale z kvalitných futbalistov, neuveriteľná šnúra bez prehry, domáca neporaziteľnosť, správny prístup a mentálne nastavenie v zápasoch aj na tréningoch. Samozrejme aj kúsok šťastia. Škoda, že nie o kúsok väčší, mohlo to byť ešte veselšie.

Ako hodnotíte jesennú časť tej aktuálnej? Ste s jej priebehom spokojný, alebo by ste podľa vás mohli niečo zlepšiť?

Spokojný, samozrejme, nie som, nakoľko vnímam obrovský potenciál a vysokú kvalitu nášho mužstva. Bolo pár zápasov, v ktorých nám chýbalo nasadenie, z minulej sezóny nebolo zvykom strácať body a aj toto sa nám dostalo trochu do hláv. Dôležitú úlohu zohrali aj postupné zdravotné komplikácie našich kľúčových hráčov a ich absencie, ľahký úpadok formy iných hráčov, ja osobne som tiež nemal najlepší polrok, ale na to sa nebudeme vyhovárať, máme pred sebou kvalitnú zimnú prípravu, v ktorej môžeme zapracovať na všetkých zložkách športového výkonu, či už kondičnej, technickej, ale aj taktickej a psychologickej a jar bude opäť naša, ja osobne som ready na ďalšiu rekordnú šnúru a spanilú jazdu, ready ukázať, že minulá sezóna nebola žiadna náhoda.

FOTO: Ján Král.