V ligovom FC ViOn pôsobil ako gólman i tréner v akadémii. V mladosti reprezentoval, s mužmi si zahral štvrtú i piatu ligu a nedávno sa do kraja vrátil s mužstvom Kolíňan. Na ktorého súpera sa teší najviac? A pomýšľa na návrat do vyššej súťaže? Aj to nám v nedávnom rozhovore prezradil Jozef Novota.

Dnešnú 6. ligu Stred ste hrali naposledy v Čeľadiciach, ako spomínate na pôsobenie v tejto súťaži?
Chytal som ju pol roka. Sú tam kvalitnejší súperi ako v 7. lige, teším sa hlavne na zápasy s Volkovcami. Tu mám odohratých asi najviac zápasov, ešte v čase, keď boli béčkom ViOn-u. Naviac tam robí futbal môj kamarát Ondro Kozolka.

Kolíňany sezónu zakončili na 5. priečke, prečo sa rozhodli ísť hore?
To je skôr otázka na vedenie. Sú to mladí a ambiciózni ľudia, ktorí využili príležitosť ísť do vyššej ligy.

O necelý mesiac štartujete svoju šiestu sezónu v drese OŠK. Prečo vám tento klub tak vyhovuje?
Obľúbil som si ľudí, ktorí stoja za futbalom v Kolíňanoch, a chcem im pomôcť pozdvihnúť ho.

Ako spomínate na pôsobenie v ligovom FC ViOn?
Keď sa zakladalo prvé žiacke futbalové mužstvo, bol som tam. V sedemnástich som odišiel do Nitry, kde som prešiel dorastom a dostal sa do reprezentácie. Ako 19-ročný som sa vrátil na ViOn a prežil som tam skoro celú futbalovú kariéru. Aj keď nemám veľa odchytaných zápasov v prvej lige, tak som sa učil a pozoroval kvalitných brankárov. Vždy som hovoril, že nie je hanba robiť dvojku v prvej lige, ale vždy som chcel byť tá jednotka.

Medzi žrďami tu nastupoval aj Pavel Kováč, dnes brankár Veľkých Uheriec. Sledovali ste ich nedávny duel proti Partizánskemu, ktorý snímala televízia?
Prvý polčas som sledoval, po zápase sme si spolu volali a zhodnotili ho ako za starých čias. Od toho chlapa som sa najviac naučil, keď prišiel z Grécka a videl som ho na tréningu, zbadal som, čo je brankárska najvyššia úroveň. Úplne iný štýl chytania, hneď som vedel, že sa to chcem naučiť. Mal som šťastie sa popri ňom každý deň zlepšovať.

Majú podľa vás Kolíňany potrebnú kvalitu pre krajskú súťaž? Plánujú v lete doplniť káder, alebo sa jeho zloženie nezmení?
Určite, keď rozumne doplníme mužstvo, budeme konkurencieschopní.

S akými cieľmi vstupujete do novej súťaže?
Ciele si nedávame, my môžeme len prekvapiť. Postúpili sme z piateho miesta a v každom zápase budeme outsider, ale nebezpečný, do zápasov netreba ísť so strachom.

Čo vám dalo pôsobenie vo štvrtoligovom Palárikove (dnes účastník oblastných majstrovstiev, pozn. red.)?
Nádherná sezóna. Zo Zlatých Moraviec sme chodili dve autá. Stretla sa tam výborná partia pod vedením trénera Višňovského. Chceli sme zabojovať o postup, čo sa nám však nepodarilo. Cenou útechy bolo aspoň to, že ma vymenovali za najlepšieho brankára sezóny.

Svojho času ste boli aj hráčom Sľažian, čo vravíte na výsledky tímu, ktorý v posledných dvoch sezónach bral dvakrát bronz?
Sľažany sledujem, je to predsa rodná dedina. Naše zápasy sa prelínali, takže som ich nevidel veľa. Pred posledným zápasom, ktorý hrali o prvé miesto s Obycami, sme si robili doma srandu, komu bude moja žena fandiť, pretože pochádza z Obýc.

Vedeli by ste si predstaviť aj návrat na vyššiu úroveň?
Určite už nie. Svoje už mám odohrané a odtrénované. Skôr som uvažoval o ukončení kariéry.