Na Slovane vyrastal s Piroskom a Hamšíkom, v Nitre bol kapitán, ligu si zahral aj s Prešovom či Banskou Bystricou, vyskúšal si belgickú súťaž a nastúpil proti AS Rím s Francescom Tottim. Radoslav Augustín teraz baví tribúny v kraji, kam nedávno postúpil s Lysou pod Makytou. Na bohatú futbalovú kariéru spomínal v nedávnom rozhovore pre web ZsFZ.

Mladosť ste strávili v Slovane Bratislava. Chodili ste navštevovať aj zápasy A-tímu? Kto v tom čase žiaril v jeho drese?

Z áčka som rád sledoval Roba Vitteka, Sama Slováka a Paľka Sedláka - to boli praví slovanisti. Keď ich stretnem, vždy mám ten pocit ako malý, keď boli pre mňa hviezdy.

Prerazil do veľkého futbalu aj niekto z vašej kategórie?

Nakoľko som v zime ako hráč U17 prešiel do U19, mali sme veľmi silné dva ročníky a veľa z nás hralo ligu - Marek Hamšík, Juraj Piroska, Jozef Adámik, Ivan Pecha, Ivan Janek, Martin Cseh, Ján Nemček, Andrej Hanták, Vraťo Gajdoš a ďalší.

Ako spomínate na pôsobenie v Petržalke?

Výborne, ale až keď sa vypadlo do druhej ligy. To bolo moje najlepšie futbalové obdobie. Tréner Goffa a Hrnčár mi verili a postavili na mne hru, výsledkom bolo 17 gólov a 17 asistencií za sezónu.

Mali sme super kolektív a hrali sme o špicu tabuľky so silným Trenčínom, kam prišli Depetris, Baéz, Adi a spol.

V dnešnom FK Mariathal Bratislava ste boli najlepším strelcom, prečo sa klub zo súťaže napokon odhlásil?

Marianka trpela na nedostatok domácich hráčov, celkovo robiť futbal na dedine je náročný. Srdciari vymierajú a mladí nemajú vzťah a trpezlivosť s vedením futbalu na dedinách. Je to spôsobené aj náročnými podmienkami a vymieraním mládežníckych tímov, ktoré kedysi plnili dedinské aj mestské kluby. Marianka mala nastavený slušný trend, ale po mojom odchode v tom ľudia nevideli budúcnosť. Nemôžu to ťahať dvaja ľudia, aj keby akokoľvek chceli. Je mi veľmi ľúto, že sa odhlásili, lebo som tam prežil krásne roky a zápasy. Ale taký je futbal na Slovensku. Do pár rokov nebude mať kto za dediny hrať. Vidím to ako veľký problém, ktorý je prehliadaný…

Corgoň ligu ste si zahrali aj s Banskou Bystricou, ako hodnotíte svoj pobyt pod Urpínom?

Na Duklu spomínam iba v dobrom. Dal som tam azda najkrajší gól kariéry, ale mal som časté zranenia. Vždy, keď som sa futbalovo rozbehol, tak som sa zranil. Každý futbalista ako chlapec sníva o tom, že raz chce hrať ligu, a toto bola časť môjho pekného sna.

Čo k záchrane chýbalo Prešovu, kde ste strávili pol sezóny?

Fúha, no tak tu asi kvalita kádra. A pokojnejšia, stabilnejšia klíma v klube.

Prečo ste sa na konci kariéry rozhodli pre Lysú pod Makytou?

Manželka, svokrovci a švagriné sú odtiaľto, bývajú desať metrov od ihriska a občas som sa chodil jedným očkom mrknúť na ich zápasy, keď sme priši s deťmi na víkend.

Keď sme sa presťahovali do Mestečka, futbal som už zavesil na klinec. Ale Paľo Fojtek ma stále volal, nech si prídem zahrať. Poznáte to, hráte celý život a stále vás láka tá emócia, adrenalín.

Ako sa vám z dolných pólov tabuľky podarilo za tri roky vystúpať až do krajskej súťaže?

Išiel som si zahrať zápas a po ňom som vedel, že ak tu mám hrať ďalej, musí sa veľa vecí zmeniť. Ja si totiž futbal predstavujem inak, než že sa netrénuje, mešká na zrazy a pije sa pred zápasom. Chápem, že sme na dedine, ale aj tu sa to dá robiť inak.

Chalani to pochopili hneď po prvých zmenách, lebo videli efekt. Zistili, že to funguje. Prišli posily - Feri Brezničan, Ďuri Bodzík, Paťo Zigo, Lukáš Bezák či Jarino Mokrička, vytvorili zdravú konkurenciu domácim a chalani zistili, že ak chcú hrávať, musia makať. V klube sa prístup úplne zmenil a popri tom je čas aj na dedinské „neduhy”, ktoré k tomu samozrejme patria.

Pre nás ale nie je dôležité tak áčko ako mládež, kde máme o 40 detí viac ako pred troma rokmi. No toto je ešte náročnejšia kapitola a na ďalší článok, lebo podpora športu na Slovensku je devastujúca... A bojím sa budúcnosti.

Zahrali ste si aj proti niekomu zo slávnych svetových hráčov, prípadne klubov?

Za Slovan som nastúpil na pár minút proti AS Rím, krátko predo mnou na trávnik prišiel Francesco Totti. Zahral som si aj proti Matičovi, ktorý hral v Chelsea, Manchestri United a teraz v AS Rím.