„Prakticky nemá slabý zápas, jeho forma je dlhodobá,“ ocenil Samuela Skalického pred rokom Radovan Paľo, v tom čase hrajúci tréner FK Močenok. Bolo otázkou času, kedy jeho zverenec, ktorého MY noviny zaradili k TOP 11 talentom súťaže, zamieri na vyšší level. Jeho herný prínos si všimli aj v Alekšinciach, ktorých rady rozšíril počas letnej prestávky a nebyť zranenia, pre ktoré z hry vypadol na šesť týždňov, jeho rozlet by bol ešte výraznejší. Defenzívny stredopoliar s výnimočným intelektom si v našom rozhovore zaspomínal na časy v akadémiách a zároveň nám objasnil, prečo by sa Močenok napriek vypadnutiu nestratil v krajskej súťaži. Nielen preto, že mu s páskou na ruke velil už v dvadsiatich rokoch. Ďalej už Samuel Skalický.

Kde ste s futbalom začínali a kto bol vaším prvým vzorom?

S futbalom som začínal v mojej rodnej dedine v Močenku. Pravdou je, že som nemal žiadny futbalový vzor. Chalani vtedy rozprávali o mnohých futbalistoch, no ja som vtedy nemal a doteraz nemám nikoho, koho by som sa snažil napodobniť. Vždy som mal iba obľúbený klub, tým je a vždy bude Manchester United.

Kto vás priviedol z Močenku do akadémie FC Nitra? Čo rozhodlo o vašom prijatí do mládežníckeho tímu?

Do mládežníckeho tímu ma priviedol pán tréner Juraj Gombár, no podieľal sa na tom aj pán tréner Tomáš Seko. Prvotným impulzom bolo, keď sme si ako prípravka Močenku zmerali sily s prípravkou FC Nitra, ktorú sme porazili 1:0 a ja som skóroval. Po zápase prišiel ich tréner za tým naším (v tom čase to bol môj otec) a povedal mu, že by o mňa mali záujem a mám sa prísť ukázať. Po absolvovaní pár tréningov prišiel verdikt, že by ma radi vybrali do 20-členného kádra, ktorý bude tvoriť tím v novej sezóne.

Prečo ste sa po čase rozhodli odísť do šalianskeho Dusla?

Za mojím odchodom treba hľadať slabú minutáž, v tom zlomovom roku odišlo z ročníku veľa chalanov (asi 5-6 ). Nedostávali sme od trénera šancu ukázať sa a mne pomaly ubúdala chuť do futbalu. Preto som sa po komunikácii s trénerom rozhodol, že prestúpim do iného futbalového klubu. Na výber ich bolo viac, no v tom čase som býval v Šali a tá vtedy hrala druhú mládežnícku ligu, takže voľba bola jasná, hoci som chvíľku rozmýšľal nad klubom, kde začali moje prvé futbalové kroky. Hlavným cieľom však pre mňa bolo opäť sa baviť futbalom a hrať ho na čo najvyššej úrovni.

Čo pokladáte za svoj najväčší futbalový úspech z mládežníckych čias?

Tých úspechov bolo viac, či už individuálnych alebo tímových. Ja som si vždy viac cenil tie tímové, ako raz povedal jeden futbalista, keby som chcel získavať individuálne ocenenia, tak by som hral tenis. Čo sa týka tých tímových, bolo to napríklad víťazstvo v lige hneď v prvom ročníku, ktorý som odohral za FC Nitra. Alebo môžem spomenúť víťazstvo 3. ligy mladšieho dorastu s FK Slovan Duslo Šaľa dva roky po sebe. Najkrajšie spomienky mi však v pamäti zanechal medzinárodný turnaj v Taliansku, kde sme obsadili druhé miesto. Bol to môj prvý veľký medzinárodný turnaj, prespávali sme v telocvični s rodičmi, prvýkrát som cestoval do takto vzdialeného zahraničia, nechýbala prehliadka mesta a všetkých tímov, kde sme skandovali, nosili vlajky atď. To bol mega zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem.

Čo vás inšpirovalo k návratu do FK Močenok?

Už keď som vychádzal z dorastu, vedel som, že na ten “vyšší” futbal nebudem mať čas. Nestíhal by som toľko tréningových jednotiek za týždeň, nakoľko študujem, okrem toho mám prácu v jednej z najväčších korporácií na Slovensku a zároveň trénujem deti. Preto bola moja voľba jasná, vrátiť sa do materského klubu a odovzdať im to, čo dali oni mne. Chcel som sa stretnúť s bývalými kamarátmi z detstva a pomôcť klubu. Keď prišla ponuka od trénera Vrbu, tak som neváhal a prikývol na ňu.

Čo Močenok nakoplo k výbornému záveru jarnej časti, keď z posledných siedmich kôl päť vyhral a raz remizoval?

My sme mali vždy kvalitný tím, aj keď sa mi niekto možno bude smiať, tak si myslím, že ten tím by uhral stredné priečky v 5. lige (teraz už 6. lige). Kam sme prišli, tam nám povedali, že takýto futbal tu ešte nikto nehral. No veľmi sme trpeli na úzky káder, ešte v deň zápasu sme nevedeli, či sa vôbec zložíme. A potom sa na to nabaľovali aj problémy s tréningovou jednotkou, keďže sa stávalo, že na tréningu sme boli štyria či piati a futbal sa bez tréningov hrať nedá. Po jednom kole ku nám prišiel tréner Keszely, s ktorým mám výborné vzťahy a hrávali pod ním aj ostatní chalani ešte v šalianskych mládežníckych kategóriách. Možno tam prišiel ten zlom a viac chalanov začalo chodiť na tréningy, čo sa podpísalo na našich výkonoch, aj keď to stále mohlo byť lepšie. U nás vždy kvalita bola, no potrebovali sme aj kvantitu. Zaujímavosťou je, že sme dokázali poraziť aj silný Klasov zložený z veľkých futbalistov a dokázali sme to v oklieštenej zostave, kde hrali hráči, ktorý mali počas sezóny malú minutáž, medzi nimi aj jeden dorastenec. To bol asi najlepší tímový výkon, aký som v živote videl. Prakticky sme ich k ničomu nepustili a kopu šancí aj vynechali. Keď tak rozmýšľam, aj toto môžem zaradiť medzi moje, nepovedal by som úspechy, ale najlepšie zážitky.

Čo vravíte na výsledky Močenka v aktuálnej sezóne? Na jeseň zatiaľ prehral iba raz, pričom strelil o 18 gólov viac než líder súťaže...

Chalani sú momentálne našľapaní, nemajú tam konkurenciu. Áno, prehrali jeden zápas, ale v tom zápase trpeli na koncovku. Mali veľa výborných šancí, no v bránke stal brankár s veľkým B, ktorý kedysi chytával za prvoligovú Trnavu a bol aj mužom zápasu. Nemajú čo hľadať v takej lige, myslím si, že už teraz rátajú dni, kedy sa vrátia späť do vyššej súťaže. Mám pocit, že tam opäť je problém so šírkou kádra, ktorý nikdy nie je príjemný, ale verím, že sa cez zimu zregenerujú a na jar nestratia ani bod.

Prečo ste si za svoje ďalšie pôsobisko zvolili práve Alekšince? Ako túto skúsenosť zatiaľ hodnotíte?

Vybral som si ho pre výborné podmienky a skvelý kolektív. Od prvej chvíle, čo som sa tam ukázal, som sa tam cítil ako doma. Moje skúsenosti sú zatiaľ viac než výborné, aj keď teraz som bol šesť týždňov mimo kvôli zraneniu členka. Bol som rád za to, aký záujem o mňa prejavili tréneri a dúfam, že im túto dôveru v ďalších kolách vrátim.

Hoci ste na súpiske uvedený ako obranca, Futbalnet vám zrátal 37 presných zásahov. Na ktorej pozícii sa v zápasoch cítite najlepšie?

Zaujímavosťou je, že som začínal ako stredný útočník, postupne som prešiel na kraj zálohy a odtiaľ som prešiel na moju terajšiu pozíciu defenzívneho záložníka. Tých gólov bolo určite viac, povedal by som, že skutočná hranica je okolo stovky, no štatistiky na Futbalnete sa začali rátať až v neskoršom čase. Teraz už toľko gólov nestrieľam, no vynahrádzam to inými hernými činnosťami, aj keď každý gól poteší a dúfam, že ich do budúcna bude viac, aby som nimi chalanom pomohol k lepším výsledkom.

Váš najbližší súper z Veľkého Zálužia dokázal o body obrať Báb i Čeľadice, zdolal Topoľčany a uhral remízu v Klasove, kde sa posledné dva roky nevyhráva. Čo môže zastaviť rozlet tímu, ktorý neprehral už štyri kolá v rade?

Myslím si, že odpoveď je jasná a tou je tímový duch. Pokiaľ sa zomkneme ako tím, tak verím, že im túto sériu pretrhneme.

Autor: Peter Popelka.