Ján Pisár už niekoľko desaťročí pôsobí vo futbalových štruktúrach ZsFZ, SFZ a ObFZ Galanta. V podstate celý svoj život sa venuje mládežníckemu futbalu, za čo bol viackrát z najvyšších miest SFZ odmenený. Futbalový fanatik sa obľúbenému športu venuje už vyše päť dekád. Pri príležitosti dožitia sa 70 rokov sme si ho pozvali na pôdu ZsFZ, aby sme vám priniesli rozhovor s nestarnúcim futbalovým funkcionárom.

Pán Pisár, v prvom rade vám celý Západoslovenský futbalový zväz praje všetko najlepšie, veľa zdravia a energie do ďalšej práce. Ako ste oslavovali vaše 70. narodeniny?

Ďakujem. U mňa je tradične veľa osláv. Začalo to na Konferencii ObFZ Galanta, následne v deň narodenín s členmi Správnej rady a hráčmi prvoligového mužstva ŠKF Sereď, s ktorými som sa ako manažér radoval z postupu do Fortuna ligy. Nemôžem zabudnúť ani na príjemné stretnutie s mojimi futbalovými synmi a členmi bývalej komisie mládeže a školského futbalu ZsFZ a taktiež ani na oslavy s rodinou. Čakajú ma ešte oslavy a stretnutia s výkonným výborom ZsFZ a trénersko-metodickou komisiou ZsFZ, Úniou futbalových trénerov Slovenska a mnoho ďalších posedení s priateľmi.

Ako si spomínate na tie dlhé roky pri futbale?

S futbalom som začínal v Sládkovičove ešte v roku 1957 s osobnosťami ako Jóža a Kysela. Od roku 1959 až doteraz som s malými prestávkami pôsobil v FK Hutník Sereď (neskôr SŠK Sereď, ŠKF Sereď a momentálne ŠKF Iclinic Sereď) ako hráč, tréner a funkcionár, takže aj tu mám jubileum 60 rokov vernosti. Srdce mi vždy bilo pre Sereď a mládežnícky futbal. Práca s mládežou je môj život a asi aj osud. Ako tréner a funkcionár pracujem od roku 1975, pričom v štruktúrach ObFZ, ZsFZ a SFZ pracujem už krásnych 43 rokov. Šesť rokov som bol predseda KM ZsFZ a člen KM SFZ. Okrem toho dlhé roky pracujem aj ako člen Rady a VV ObFZ Galanta, zároveň tréner výberov ObFZ, v Únii futbalových trénerov Slovenska a 6 rokov ako predseda Revíznej komisie a momentálne člen RK.

Za vašu dlhoročnú prácu ste určite dostali množstvo ocenení. Ktoré by ste vyzdvihli?

Bol som odmenený rôznymi plaketami, uznaniami a dokonca mám aj zlatý odznak SFZ. Najväčšou odmenou však pre mňa je stretnúť sa so svojimi bývalými zverencami – v mnohých prípadoch reprezentantmi či ligovými hráčmi. Rád však stretávam i rozhodcov a funkcionárov. Je príjemné, ak pri týchto stretnutiach človek cíti úctu a vďaku za prácu, ktorú celý život odvádzal.

Plánujete pri futbale ešte zostať?

Práca pri futbale ma stále baví, i keď mám trochu problém s kolenami. Myslím si, že je to moje poslanie, a preto som si dal taký záväzok, že ak ma budú potrebovať a zdravie mi to dovolí, chcel by som ešte dva roky potiahnuť. Tým by som pri výberoch mládeže pracoval 45 rokov a potom môžem spokojne odísť do futbalového dôchodku. Budem len spokojne sledovať, ako sa kolegom darí.

Chceli by ste niečo odkázať priateľom, kolegom, zverencom?

Úplne na záver rozhovoru by som chcel poďakovať všetkým, ktorí mi blahoželali k jubileu, či už písomne, telefonicky, esemeskami a na sociálnych sieťach, ako i tým, s ktorými som počas rokov spolupracoval a ešte stále spolupracujem. Samozrejme, nemôžem nespomenúť svoju rodinu, ktorej ďakujem za celoživotnú podporu. Najmä moja milovaná manželka Danka celý čas stojí pri mne, podporuje ma a stále vytvára tú správnu rodinnú pohodu.