Dvakrát vyhral žiacku súťaž (raz so skóre 156:7), zahral si v akadémii ČFK Nitra, na jeseň skóroval v piatej lige za Hlohovec a v zime posilnil Alekšince, ktoré o súťaž nižšie obývajú top päťku a na lídra z Bábu strácajú len päť bodov. MFK je na jar zatiaľ stopercentný, k čomu prispel aj Štefan Chlebec, nová akvizícia klubu. Defenzívne ladený tínedžer nám porozprával o svojej futbalovej mladosti a načrtol svoje plány v novom pôsobisku.

Na súpiskách vás možno nájsť v obrane i zálohe, ktorá pozícia vám v zápasoch vyhovuje najviac?

Bude to asi kraj obrany, keďže bránim rád, ale keď vidím, že práve útočíme, nedá mi to a musím bežať hore.

Čo vravíte na kvalitu V. ligy Severozápad, kde ste s Hlohovcom strávili pol sezóny?

Kvalita zápasov bola väčšinou taká priemerná dedinská, ale boli aj zápasy, ktoré mi dali zabrať, ako napríklad s Baníkom Prievidza, ktorý pôsobil ligovým dojmom.

Čo tímu na jeseň chýbalo k lepšiemu umiestneniu v tabuľke?

Problém bol ten, že nikto nevedel, v čom bol problém... Poctivo sme trénovali, ale v zápasoch to nebolo vôbec vidno. Klub situáciu riešil výmenou trénera, tak dúfam, že teraz sa chalanom začne dariť, držím im palce. (Slovan do jari vstúpil výhrou na pôde Piešťan, pozn. red.)

Čo vám dalo pôsobenie na Čermáni v uplynulom ročníku?

Určite kopec skúseností, keďže sme mali kvalitný káder a výborného trénera. Okrem toho aj veľa radosti na tréningu, zápase i po ňom.

V žiackom družstve ste súťaž dokonca ovládli so skóre 156:7 a jedinou remízou i prehrou. Čo stálo za tak úspešným ťažením?

Bol to silný ročník 2002, výborne sme si rozumeli, strieľalo nám to a vzadu sme mali istotu. Brankár Martin Gajdoš, ktorý vtedy odchytal väčšinu zápasov, dostal iba jeden gól, v Hornej Kráľovej.

Rok ste odohrali aj v Cabaji-Čápore, kde ste dobyli majstrovský titul taktiež v kategórii žiakov. Čo vás potiahlo za cenným úspechom?

V Cabaji to bol pekný rok v super kolektíve, kde nás všetkých za titulom potiahol tréner Roman Hromádka popri super tréningoch a ostatných akciách. Hlavne nás učil hrať futbal s radosťou a to bolo vidieť aj v zápasoch.

Čo vravíte na ročný pobyt v „devätnástke“ Mojmíroviec, kde ste na domácej pôde prehrali iba raz?

S Mojmírovcami sme hrali nižšiu dorasteneckú ligu, čiže po tejto stránke to nebola nejaká výzva. Niektorí hráči, ako napríklad Sebastián Henyig, boli veľmi kvalitní a som rád, že som si s nimi mohol zahrať. Naviac nás pod palcom mal tréner Peter König, ktorý vedel, ako vyhrávať.

Prečo ste sa v zime rozhodli posilniť práve Alekšince?

V Hlohovci som nechcel ostať dlhšie a vedel som, že Alekšince o mňa mali záujem už v lete, tak som nad inými klubmi veľa nerozmýšľal. V prípravných zápasoch to fungovalo a bolo rozhodnuté. Verím, že s chalanmi sa nám bude dariť a v tabuľke vyletíme vyššie.

Čo rozhodlo o triumfe na pôde nováčika z Ludaníc, ktorého zlomil až gól v poslednej minúte?

Myslel som si, že prvé kolo po zimnej prestávke bude pre nás ľahšie, ale domáci boli výborne pripravení. Zápas sa hral prevažne v strede ihriska, kde sa bojovalo o loptu, no v počte šancí sme mali navrch. Gól sme mohli dať aj skôr, ale Paľo Habera (prezývka top strelca tímu Lukáša Trnku, pozn. red.) sa rozhodol, že to chce udržať napínavé (smiech). Ja som celý zápas veril, že vyhrať dokážeme a v poslednej minúte mi to potvrdil „Bendžo“ (Benjamín Holčík, pozn. red.). O čo neskôr gól prišiel, o to väčšia bola naša radosť.

FOTO: MARIÁN BAZALA.