Schyľuje sa k definitívnemu odpískaniu druholigového ročníka a kluby stoja zoči-voči novej realite. Ešte pred pár dňami to bolo všetko otvorené, šanca ešte žila, ale už je to takmer nezvratné, že zápolenia sa nedokončia. Čo to znamená, o tom sme hovorili s trénerom FC Košice Marekom Fabuľom.

Viackrát ste prízvukovali, že veríte v reštart súťaže a želali ste si, aby sa hralo. Takže ostatné udalosti museli byť pre vás studenou sprchou, čo poviete?

„Živili sme nádej, že sa to rozhodne pozitívne, navyše signály aj z okolitých krajín boli impulzom, aby sme to skúsili i my. Však infikovaných bolo našťastie  veľmi málo. Verdikt je napokon pre nás veľmi nepríjemný, hlavne pre hráčov, ktorí budú bez súťažného zápasu deväť mesiacov. Pokiaľ je hráč zranený, tak je to preňho tragédia a vie, že je to preňho zlé, no nehrať z tohto dôvodu je ešte náročnejšie pre každého futbalistu. Rovnako aj pre nás, aby sme zverencom pomohli v tom, aby boli pozitívni a mysleli na futbal, nezanevreli naň.“

Aj keby sa hralo, bolo by tom podľa mnohých o ničom, lebo sa nevypadáva ani nepostupuje. Napriek tomu sa nazdávate, že sa mohol uskutočniť aspoň nejaký skrátený formát?

„Nemá to žiadny význam. Slováci sú takí, akí sú a stále by sa hľadali nejaké veci, ako očierniť futbal. Preto je logické, že sa nehrá, lebo v opačnom prípade by to boli prípravné duely, čo je zbytočné aj preto, lebo by to iba zvyšovalo náklady klubov.“

Zrejme ekonomika najviac zavážila, no s farbou sa mohlo ísť von podstatne skôr, aby účastníci nežili dlho v neistote, čo poviete?

„Neviem, čo by bolo lepšie. Napriek tomu, ako to dopadlo, hodnotím toto obdobie, čo máme za sebou, veľmi pozitívne. Dokázali sme prehĺbiť vzťahy s hráčmi v iných veciach, detailoch, ktoré sme predtým riešili za pochodu vzhľadom na to, že sme prišli k mužstvu neskôr. Teraz bol priestor ísť do hĺbky, zaoberať sa detailmi, pomeniť veci a tak to bolo plodné obdobie napriek tomu, že sa nehralo. Nebol súťažný tlak, nič sa nemuselo urýchľovať, tlačiť viac na pílu, skôr sa tomu nechával voľný priebeh, aby každý jeden do detailov presiakol a pochopil naše predstavy. Edukácia prebiehala inou formou ako v bežnom zápasovom rytme a strese.“

Začali ste medzi prvými so skupinovými tréningami, ako hodnotíte túto fázu prípravy?

„Som spokojný a aj s tým, ako pristúpilo k tomu vedenie klubu, ktoré sa nám snažilo vytvoriť také podmienky, aby sme mohli pracovať v primeranom rozsahu. Obdiv, úctu a rešpekt získali ešte viac hráči tým, ako dokázali pristúpiť k povinnostiam a popasovať sa s nimi a ako pracovali. Dávam pred nimi klobúk dolu, lebo viem, že to nie je pre nikoho jednoduché. Hlavne nie pre tých, čo majú kariéru pred sebou a chcú sa niekam posunúť. Rovnako legionári boli dlhodobo bez svojich blízkych a to si zasluhuje uznanie.“

Trénujete naďalej?

„Čakáme na vyjadrenie výkonného výboru SFZ ohľadom definitívy tohto ročníka, hoci po verdikte ÚLK sme to rozpustili. Keby sa nebodaj niečo zásadné zmenilo, vieme to dať rýchle dokopy. Pauza hráčom  neuškodí, práve naopak. Pokiaľ ide o novú sezónu, všetko sa bude odvíjať od toho, čo povedia činovníci na zväze – kedy sa začne nový ročník a za akých podmienok. Keby bol začiatok  napríklad v úvode augusta, tak sa zídeme v polovici júna.“