Vo štvrtok 9. júla nás navždy vo veku 68 rokov opustil MUDr. Peter Farkaš.
Šport a futbal zvlášť sa stali veľkou celoživotnou láskou MUDr. Petra Farkaša. Smelo možno povedať, že v jeho prípade platilo – „pri futbale muži nestarnú“...
S futbalom začínal v rodnom Ovčom (okres Prešov), ale ako stredoškolák už hrával v mládežníckych družstvách prešovského Tatrana a počas vysokoškolského štúdia za Sláviu Košice. Ako čerstvý lekár prišiel pracovať do Humenného a ani tu dlho bez futbalu neostal. Rýchlo si našiel športových priateľov a už v roku 1978 začal hrávať za Jasenov.
Pri svojom debute v jasenovskom drese MUDr. Peter Farkaš akiste netušil, akú významnú a dlhú kapitolu svojho života tu napíše. Dvakrát hral vo finále Pohára ObFZ Humenné, dvakrát sa tešil z postupu Jasenova do regionálnej (bývalej krajskej) súťaže. Z trénerskej lavičky ho viedli Karandušovský, Feigl, Choluj, Koribanič, ale najradšej spomínal na Janka Piriča a vtedajších predsedov TJ – Michala Šuľáka a Janka Katkovčina. Na ihrisku sa pri ňom vystriedal celý rad futbalistov, z ktorých mu najviac utkveli v pamäti Milan Petrík, Dušan Kurila, Jozef Hrubovčák a poctu najlepšieho spoluhráča si vyslúžil veľký bojovník Marián Gavaľa. Osem rokov bol aj tajomníkom TJ Jasenov a po dvadsiatich sezónach sa v roku 1998 rozhodol ukončiť aktívnu kariéru. Kopačky na klinec však nezavesil, dlho si ich z času na čas obúval, aby si zatrénoval či zahral. Jasenovčanom pomáhal ako funkcionár, kondičný tréner i klubový lekár. Ak bolo potrebné, bez váhania zaskočil v pozícii futbalového lekára aj pri humenskom „áčku“.
V roku 1991 prevzal MUDr. Peter Farkaš z rúk Viery Čáslavskej ocenenie Fair-play, ktoré mu udelil Československý olympijský výbor. Dostal ho za záchranu života, keď počas stretnutia pomohol divákovi, ktorý náhle upadol do bezvedomia.
V šľapajach otca-športovca sa vydali aj jeho dve dcéry. Staršia Adriana sa upísala volejbalu. Šesťnásobná víťazka ankety Volejbalistka roka, bývalá legionárka v Taliansku, tiež kapitánka slovenskej reprezentácie. Súčasná prvá viceprezidentka Slovenskej volejbalovej federácie. K vysokej sieti inklinoval aj otec, viac než dekádu bol lekárom volejbalistov VK Chemes Humenné. Mladšia dcéra Petra začínala s plávaním, neskôr sa upísala triatlonu, počnúc vysokoškolským štúdiom sa športu venovala rekreačne. Otca však isto potešilo, že pokračovala v rodinnej lekárskej tradícii.
Smúti nielen futbalová a volejbalová rodina. Navždy utíchol aj ruch pred jeho humenskou privátnou ambulanciou...
Česť jeho pamiatke!