Zase spackali domáci zápas. Nestalo sa to prvý raz v tomto ročníku, ale druholigisti Tatrana Prešove veria, že naposledy. Prehra s Interom nebola pri vyrovnanosti súťaže nejakým mimoriadnym prekvapením, ale aj tak sa skôr čakalo, že zelenobieli chytili správny dych po tom, čo v predošlom kole vyhrali v Šamoríne. Lenže predtým zase neobstáli na stropkovskom štadióne s Komárnom a tiež v Žiline. Takže výsledková hojdačka Šarišanov stále pokračuje.

Zdá sa, že akonáhle skóruje kapitán tímu Martin Luberda, tak Prešovčanom nie je súdené vyhrať. Tak tomu bolo proti Komárnu a rovnako aj naposledy. Rozdiel bol v tom, že prvý zásah proti Interu dal tento stopér hlavou. Proti Komárnu len korigoval výsledok a presadil sa vtedy strelou nohou.

Naposledy na konci prvej polhodiny Luberda otvoril skóre, lenže vedenie hostiteľom dlho nevydržalo, lebo hostia o chvíľu vyrovnali z penalty. Boli Prešovčania nazlostení? „Pokiaľ si dobre spomínam, tak Miro Petko šmýkal v šestnástke. Pravdaže, neopáčil sa nám verdikt rozhodcu, hoci ja som to až tak dobre nevidel, lebo som išiel blokovať strelu. Lenže strážca pravidiel sa rozhodol takto a verdikt sa zmeniť nuž nemohol,“ podotkol stredný obranca Tatrana. Lenže ani vyrovnávajúci zásah nebol konečným úspechom Interu, lebo zase ubehlo pár minút a znovu sa tešili Bratislavčania. „Zo stredu ihriska navážal protihráč loptu, ja som vybehol tiež vyššie, v obrane sme sa nedohodli, chceli sme zahrať ofsajd systém, ale nevyšlo to. Nevedno, či bol ofsajd alebo nie. Dakto hovoril, že bol ofsajd, iný zase, že nebol. Rozhodujúce bolo, že ich hráč išiel sám na našu bránu a skóroval. Bola to bezpochyby chyba v našej defenzívnej činnosti. Vyrovnanie nás určite pribrzdilo, ale celkove treba povedať, že to nebol náš ideálny výkon. Týka sa to mňa aj celého tímu a to sa vlieklo od začiatku zápasu. Treba viac makať a pristupovať k dianiu zodpovednejšie. Vyzeralo to, akoby sme súpera trošku podcenili a mysleli sme si, že si zhostia dajú sami vlastné góly. Lenže v tejto súťaži vie každý hrať futbal.“ M. Luberda podotkol, že napriek tomu, že hra nebola ideálna, predsa domáci mali zo päť možností (Maník, Micherda, Hošek), ktoré volali po góle, ale skončili sa bez efektu.

Pritom Prešovčania mali dosť času na zmenu výsledku, lebo v druhom polčase od 66. minúty hrali v početnej prevahe. „Mali sme tlak, to je pravda, ale mali sme hrať pokojnejšie, byť viac na lopte, nie ju nakopávať, lebo súper to jednoucho ubránil.“ Na lavičke zhostí sedel Miroslav Jantek, ktorý trénoval predtým aj Tatran. Malo to vplyv na výboj duelu? „Neviem to posúdiť, ale isté je, že sme nedôsledne pristupovali k súperovi, neboli sme agresívni, nešlo nám to a trápili sme sa.“ Takže stropkovské ihrisko naďalej nie celkom sedí Prešovu. „Je tu však lepšia kulisa ako v Poprade a cítiť, že nám tunajší diváci fandia. Samozrejme, stále to nie je také, ako keby sme hrali v Prešove a naozaj doma,“ dodal prešovský kapitán. Nehľadal príčiny prehry v tom, že Tatran mal za sebou tzv. anglický týždeň, len poukázal na to, že pre tím podľa neho by malo byť prvoradé účinkovanie v II. lige a nie v pohári.