Tak už aj spišskonovoveskí treťoligisti sa konečne dočkali prvej výhry v tomto ročníku. Trvalo im to síce pomerne dlho, ale predsa nezúfali a nádejali sa, že nič netrvá večne. Ani smoliarska séria, keď mnohé duely mohli dopadnúť oveľa lepšie.  O priebehu zápasu s Plavnicou a ďalších súvislostiach sme hovorili s trénerom FK NOVES Štefanom Markulíkom.

Uvedomovali ste si význam stretnutia, čím ste burcovali zverencov?

„Motivácia nikomu z hráčov nechýbala a hoci je mužstvo mladé, každý si uvedomoval, že je už potrebné výsledkovo súboj úspešne zvládnuť. Zmenili sme trošku herný systém, uprednostnili sme hru na dvoch hrotových hráčov.“

Prvý polčas sa však nevyvíjal dobre, prehrávali ste gólu a mohlo to byť ešte horšie...

„Urobili sme dve individuálne chyby a súper po ďalšom našom zaváhaní a strate lopty v strede poľa zahodil pokutový kop, hoci pravdu povediac o jedenástke by sa dalo dlho diskutovať. Rozhodca to však vyhodnotil tak ako to vyhodnotil. Nálada v šatni cez polčas nebola ideálna, ale slúži ku cti chlapcom, že po zmene strán sme súpera nepustili k ničomu, vytvorili sme si dostatok šancí a strelili sme potrebné góly. Výhra bola absolútne zaslúžená a verím, že tento zisk zverencov nakopne pred ďalšími súbojmi a  budeme uvoľnenejší v nasledujúcich vystúpeniach. Už aj preto, že sme dali viac gólov a finálna fáza sa lepšie rozbehla.“

Bol zlomový moment paradoxne nepremenený pokutový kop?

„ Bol to jeden z kľúčových okamihov, lebo zahodená penalta nás vyburcovala. Ešte viac však zavážila túžba chlapcov zvrátiť výsledok. Nehovoriac o hernej kvalite, lebo sme boli lepší  a dominovali sme. Už aj športová šťastena sa musela konečne prikloniť na našu stranu.“

Teoretická otázka: keby ste inkasovali do prestávky aj tretí raz, dokázali by ste to zvrátiť vo svoj prospech?

„Túto otázku mi položilo už viac ľudí. Povedal by som asi tak, že v prvom polčase sme nehrali to, čo sme chceli. Nevedno, či to bolo spôsobené aj „jazdením“ hostí, ktorí však na našom väčšom ihrisku po zmene strán trošku kondične odpadli. Najviac by som však vypichol chuť a nasadenie našich chlapcov. Tešilo ma, že hráči to nezabalili a išli naplno až do konca. Mimochodom, aj keby sme dostali tri góly, dali sme ich štyri, čiže stále o jeden viac...“

Vaša bilancia je zaujímavá, s výnimkou zápasu s Vranovom ste prehrali vždy iba o gól. Čo chýbalo k tomu, aby tieto tesné porážky tím niekedy premenil na remízy či výhry?

„Absencia skúsenosti. Aj preto chyby, ktoré sme urobili, boli z hľadiska výsledkov rozhodujúce. Niekedy hráč urobí kiks, ktorý nemá fatálny dopad, no  nás, žiaľ, takéto zaváhania stáli body. Navyše v každom stretnutí chyboval ktosi iný a s tým sme sa nedokázali popasovať. Preto som zverencov upozorňoval na to, aby sa vystríhali zakopnutí. Chcel som, aby sme hru zjednodušili  v prechodovej fáze, hrali kolmejšie a to prinieslo efekt. Všetko vyústilo v gólovú koncovku, ktorá umocnila herný prejav. Zbieranie skúseností trvá nejaký čas, no verím, že ak mužstvo zostane pokope, bude mať perspektívu smerom do budúcnosti.“

Pre vás je dobrá informácia, že s väčšinou rivalov z horných priečok ste už hrali. Ktorý duel pri spätnom pohľade najviac výsledkovo bolel?
„S Lipanmi, ktoré dali víťazný gól v poslednej minúte po našej chybe v rozohrávke. Lipany išli súťažou ľahko, ich výsledky s výnimkou ostatného kola boli jednoznačné. Sám som bol šokovaný, že sme po úvodných dvadsiatich minútach, keď súper dominoval, iniciatívu prevzali my. Boli sme nebezpeční v rôznych situáciách a nepremenili sme viaceré šance. Taktická zrelosť rivala sa však ukázala v závere, ktorý hostia lepšie zvládli.“