Gejza Pulen už nemusí nikomu nič dokazovať. Veď vo svojej bohatej doterajšej kariére nespočetnekrát dokázal, že je to výborný brankár. Neznamená to však, že na „staré kolená“ berie svoju futbalovú robotu ľahkovážne. Naopak, v bráne Rožňavy, nováčika III. ligy, sa v jeseni činil a aj preto sa dostal do Jedenástky roka III. ligy.

Hoci má 38 rokov, medzi regionálnu elitu sa dostal po prvý raz. Avšak to preto, že v tejto súťaži sa predstavil po prvý raz ako osemnásťročný mládenec, aj to iba nakrátko v tíme MFK. Odvtedy pôsobil v iných zápoleniach a momentálne je znovu v Gemeri pol druha roka, pričom sa výrazne podpísal pod postup Rožňavčanov. „A či skončím kariéru tam, kde som ju začal? Uvidíme, nič nechcem dopredu hovoriť. Predtým to bolo všakovaké, aj som skončil, aj nie a rozmýšľal som, že by bolo pekné vrátiť sa domov. Príliš som to však neriešil, no keď prišla možnosť, tak som nezaváhal,“ informoval Gejza, ktorý uviedol aj to, že po konci pôsobenia v R. Sobote sa mu po pol roku ozvali Krompachy, odkiaľ zamieril do Spišských Vlachov. S príchodom do Rožňavy prišla však mocná dávka motivácie, ambície, ktorú chytil za pačesy. „Bol som dlho preč a tak som si myslel, že ľudia ma nepoznajú, no opak bol pravda. Potešil som najviac azda otca, ktorý chodil na moje vystúpenia i predtým, keď som bol v niektorých iných kluboch.“

Je zaujímavé, že tento gólman neúčinkoval v III. lige v tíme, ktorý by bol v popredí a ani sa nechválil najmenším počtom inkasovaných gólov, no predsa zaujal trénerov natoľko, aby ho dali na hlasovacie lístky. Čím si to vysvetľuje? „Nosil som meno na drese, zrejme som bol jediný a možno som sa viac zafixoval v povedomí trénerov, ktorí mali šancu moje meno zapamätať si.“ Nuž, nebude to zrejme celkom tak, lebo len meno nerobí výkon. Takže? „Keby sme boli niekde na špici, všetkých by sme „bili“ a ja by som nemal prácu, tak by som nemal čím zaujať. Zase keby sme boli niekde v tabuľke dolu, a inkasovali by sme veľa gólov, tiež by to nebolo dobré, lebo by som čelil blamáži. Takto to bola ideálna príležitosť ukázať čosi a nestrápniť sa. Inak, tréner Galko, ktorý ma dobré pozná z účinkovania v Košiciach, mi na vyhlásení jedenástky povedal, aby som mu prepáčil, že ma nedal na lístok, lebo bral do úvahy môj vek a chcel radšej podporiť niekoho mladšieho. Mimochodom, ktovie, ako by to dopadlo, keby som v tretej lige chytal celý rok. Či by som si polepšil alebo nebodaj pokazil meno?“

Tento ochranca svätyne je prísny na seba a sebakritický. Nerád seba vyzdvihuje a na margo toho riekol, že ho hnevá, keď si uvedomuje, že pred niekoľkými rokmi bol mrštnejší, obratnejší, rýchlejší. „Moja kvalita bola kdesi inde. Stále sa domnievam, že to dám, ale vek je už zavše proti. Hlavne trénovanosť je už iná ako kedysi. Preto i na tréningu som niekedy sklamaný, keď nechytím to, čo som si myslel, že by som mal. Hoci iní si možno cenia viac niektoré moje zákroky,“ naznačil borec, ktorý si nespomenul na nejaký babrácky gól medzi regionálnou elitou. „Momentálne si neviem spomenúť na dajakú výraznú chybu a zrejme aj to mi pomohlo v očiach kormidelníkov,“ prezradil G. Pulen, ktorý si všimol nádejných brankárov v niektorých tímoch súperov. „Určite celkove ochrancovia svätýň mali svoju kvalitu, ich úroveň bola povšimnutiahodná . A to je dobre.“