V období nútenej pauzy dvoch najvyšších súťaží na Slovensku sa horlivo diskutuje o tom, či ročník sa má dohrať alebo nie. Práve  pandémia odhalila daktoré slabšie miesta v našom futbale, hlavne vo finančnej oblasti. Keďže sa ekonomika utlmila, nastali skraty v generovaní  finančných zdrojov pre kluby a tak je  dosť pochopiteľné, že sú i takí, ktorí nie sú zástancovia dokončenia sezóny a argumentujú aj prázdnejšími pokladnicami. Samozrejme, pokiaľ sa hrať nebude, je to vzhľadom na  finančné suchoty prijateľnejšie pre účastníkov, keďže u nás na rozdiel od špičkových európskych súťaží futbal nie je žiadnym biznisovým ternom. V marketingu sme na celkom inej úrovni než v daktorých iných krajinách.

Takže pohľady na zásadnú otázku (odhliadnuc od epidemiologickej situácie v spoločnosti) sa naozaj diametrálne líšia. Objavujú sa i názory, načo hrať, keď napríklad z druhej ligy sa nebude vypadávať a vytratí sa tak náboj dramatickosti. Avšak sú i takí, ktorí sa pozerajú na veci inak a zásadne sú naklonení myšlienke, že ak to okolnosti dovolia, treba hrať. Hoci aj pred prázdnymi tribúnami. „Viete, my sme optimisti, ale tiež realisti a uvedomujeme si, že u nás našťastie koronavírus nenapáchal toľko utrpenia, nespôsobil toľkých postihnutých a nebolo toľko mŕtvych, čo trebárs v Taliansku. Nechceme to zľahčovať, ale opatrenia vlády zabrali a riziko bude nulové. Potom je namieste otázka týkajúca ekonomiky. Keď nie je taká, aby sa hralo, tak treba pristúpiť k zužovaniu súťaží a trebárs dosiahnuť, aby v prvej lige bolo desať vyslovene profesionálnych tímov, pričom podľa mňa Únia ligových klubov by si mala odhlasovať, aby nedoplácali na to naši hráči a každý tím musí mať na ihrisku povinne najmenej troch Slovákov. V druhej lige by malo byť dvanásť celkov, aby sme sa pohli v dosahovaní  kvality dopredu. Obe súťaže by mali mať parametre skutočne profesionálnych zápolení, lebo situácia u nás v daktorých kluboch bola nedobrá už pred koronou. To preto, lebo sa to robí, ako sa to robí... Preto sa domnievam, že treba dať hlavy dokopy, vyhodnotiť situáciu a prijať príslušné opatrenia. Žiaľ, sme malá krajina a máme ekonomiku na to, aby bolo trebárs iba dvadsaťdva profesionálnych tímov na Slovensku. Skvelé by bolo, aby všetky celky boli konkurencieschopné, a nie iba do počtu. Iba hodnotné súťaže docielia, aby sa naši zástupcovia ideálne pripravili na medzinárodné pohárové zápolenia. Doteraz to skôr vychádza tak, že kvalita diania trpí počtom tímov, kvantita výrazne ide dopredu a to ovplyvňuje úroveň zápasov,“ zamyslel sa nad jednou zo zásadných tém - ktoré možno viac ako inokedy odkryla pandémia - člen trénerského realizačného tímu Popradu Peter Ďuriš.

Určite jeho slová nenájdu všade len spriaznené duše, ale i horlivých oponentov, ale tak to má byť, pokiaľ nechceme prešľapovať na mieste. Nadhodili sme mu i prvok polemizovania, či v prípade pokračovania zápolení by bola dodržaná regulárnosť. „To, že z druhej ligy nikto nevypadne, nepovažujem za hendikep. Naopak, ja v tom vidím obrovské pozitívum. Však mužstvá môžu dať konečne priestor mladým chlapcom, nech sa predvedú. Aspoň sa môže prezentovať, ako kluby pracujú s mládežou, s talentami. Dorastenci budú za túto šancu nesmierne vďační, získajú skúsenosti, na ktoré by inak čakali ešte možno dlho. Zároveň sa ukáže, kto z omladiny na to má a kto nie, aspoň by sa chlapci vyprofilovali. Kto je teda proti pokračovaniu súťaže, tak si robí alibi.“

Avšak hodno sa pristaviť znovu pri peniazoch a pripomenúť, že pokiaľ sa nehrá, tak kluby menej finančne krvácajú ako keby sa hralo (náklady na spoločné tréningy, organizácia zápasov, výjazdy, ale koniec koncov aj návrat do starých koľají v platových záležitostiach). Čo na to P. Ďuriš? „Vnímam to tak, že športová stránka by mala byť na prvom mieste. Odmietam názory, že je zbytočné dohrávať sezónu. Tak potom nech nehrajú futbal a nech to funkcionári povedia chlapcom. Ako to asi prijmú, keď sa už niekoľko týždňov individuálne naháňajú za kilometrami, len behajú ako blázni a nekopnú si do lopty... Dotkol som sa nasadzovania mladých a okrem toho mužstvá to môžu ponímať ako prípravu na nový ročník. Navyše mám indície o tom, že Slovenský futbalový zväz má mať peniaze od UEFA na pomoc klubom. Preto by sme mali byť povinní dohrať to. Zároveň je toto priestor na to, aby prežili len systémové tímy. Som za to, nech sa to vyčistí a nech rozhoduje súdnosť a reálne vnímanie skutočnosti. Kto na to nebude mať, nech ide o súťaž nižšie, hoci v tejto súvislosti by som v prípade zamýšľaného vytvorenia dvoch skupín tretej ligy na Slovensku oponoval. Je to číry nezmysel, lebo kluby by nemali ani na cestovanie a už si viem predstaviť, ako budú vnímať amatéri zabíjanie víkendových dní na prekonávanie trebárs 250 kilometrov na to, aby si zahrali futbal.“