Ešte v závere júna sa zdalo, že medzi tými pár hráčmi, čo zostanú v popradskom tíme z bývalej súpisky, bude figurovať aj Lukáš Horváth. Sám predbežné rokovania s funkcionármi označil za sľubné a prikláňal s ak tomu, že skôr pod Tatrami zostane ako odíde. Prezradil, že záujem je zo strany klubu a ani on sa nebráni zotrvaniu v FK. Lenže momentálne je situácia celkom iná a tento defenzívny futbalista už háji farby bardejovského celku.

Prihodili sa nejaké neočakávané veci, ktoré stáli v ceste, aby ste uzatvorili s Popradčanmi nový kontrakt?

„Zhrnul by som to asi tak, že šport bez peňazí sa nedá robiť. Snaha dohodnúť bola z oboch strán, ale nevyšlo to.“

Slovom, vy ste mali nejakú predstavu o finančných záležitostiach, klub tiež a hoci jedna aj druhá strana urobila ústupky, predsa ste nedospeli k spoločnému názoru.

„Presne tak.“

Možno stačilo máličko...

„Mal som veľa ponúk, čo ma milo prekvapilo, lebo v mojom veku sa na Slovensku pozerajú na hráča ako už na starého. Kluby sa snažili, stále dávali lepšie podmienky, možno mohol aj Poprad prihodiť...“

Napriek tomu predpokladáme, že spomienky na pôsobenie v FK nie sú rozpačité?

„Určite budem rád spomínať na to, čo som tam zažil. Boli krásne chvíle až na záver vrátane koronakrízy, čo trošku mrzí. Dosiaľ najviac bolí , že sme si neprivlastnili čerešničku v podobe baráže s Trenčínom. To nás dlho mátalo, bavili sme sa o tom aj v šatni. Bol to zlom, lebo sme boli presvedčení, že na to máme, verili sme si, no nevyšlo to.“

Takže spätne ako hodnotíte  krok upísať sa Podtatrancom?

„Bolo to dobré rozhodnutie, lebo som zažil ambiciózny tím, skúsený, dobre vyskladaný, pričom sa pracovalo na úrovni.“

Hráč si obvykle nájde partiaka, ku ktorému má bližšie hlavne ľudsky. Kto bol takým vo vašom prípade?

„Partia bola celkovo výborná, preto sme hrali aj o špicu. Predsa len najbližšie som mal k Maťovi Luberdovi, ale keďže sme obaja z Prešova, vídavame sa stále.“

Z ponúk, ktoré ste načrtli, ste sa rozhodli pre Partizán. Prečo?

„Mal som možnosti z tretej aj druhej ligy, dokonca som sa mohol ocitnúť na západnom Slovensku, ale momentálne je rodina prvoradá aj preto, že sa nám nedávno narodila dcérka Zorka. Pokiaľ ide o Bardejov, možno narážate na to, čo sa pred časom v súvislosti s týmto klubom hovorilo a popísalo, ale ja som nebol z toho zaskočený. Hoci Slovensko je malé a každý vie, čo sa kde šuchne a ako to v kluboch vyzerá. Takže je pravda aj to, že keď som niekomu povedal, že tam idem, tak sa na mňa pozrel dosť udivene...“

Napriek tomu ste si stáli za svojím rozhodnutím.

„Verím, že som zase urobil dobre. Ide aj o vzťahy a s Vladom Palšom  vychádzame  veľmi dobre, však sa poznáme z predošlého účinkovania v Poprade.“

Ako sa vám javí situácia v novom pôsobisku?

„Mužstvo sa postupne dopĺňalo, pribudli skúsení chlapci, začína to mať hernú tvár a verím, že sa to dá dokopy.“