Do plejády ostrieľaných matadorov obliekajúcich dres Kalše patrí aj Štefan Majerník. Vedno s Robertom Zeherom vytvorili skvelý gólový dvojzáprah, dovedna nastrieľala táto dvojica 21 gólov (Majerník 10, Zeher 11), viac ako polovicu všetkých zásahov tímu. O skúsenostiach z diania v nedokončenej jesennej časti i o ďalších momentoch v jeho kariére sme s prv menovaným hovorili.

Záver ste mali impozantný, v dvoch zápasoch po sebe ste dosiahli hetrik. Akoby ste tušili, že príde predčasný koniec a tak ste sa v koncovke ponáhľali...

„Nuž, tuším nikdy predtým ako senior som v takomto počte zápasov nedal toľko gólov. Hoci na druhej strane ďalších 15-20 tutoviek som ešte  pozahadzoval... Pokiaľ ide o moje góly, tak nebolo v tom nič extra, len som bol v správnom momente na správnom mieste. Mojim strelám predchádzali akcie celého tímu, ja som bol posledným kúskom puzzle. Nazdávam sa, že takéto akcie by hocikto iný tiež presne zúročil.“

Do Kalše ste prišli vlani z vtedy ešte Veľkých Revíšť. Čo vás viedlo k odchodu?

„Bol som tam dva razy na jar a bol som tam spokojný. Lenže musel som cestovať deväťdesiat kilometrov tam a späť dva razy do týždňa na tréning plus na zápas, preto som si hľadal niečo bližšie, lebo časove to bolo už dosť náročné.“

V doterajšej kariére ste vystriedali pomerne dosť tímov. Čo vy na to?

„Keby som to bral s úsmevom, tak by som povedal, že ak hráč nemá talent, tak to skúša drilom, drinou... Ešte keď som bol mladý, tak nejaká iskierka nádeje tlela, neskôr už práca bola prvoradá, ale na futbal som nezanevrel, človeku by chýbal. Tak som to stále skúšal.“

Pôsobili ste niekoľko sezón v Nórsku v klube FBK Voss, okúsili ste si tretiu či štvrtú tunajšiu divíziu. Čo vás okamžite zaujalo?

„Nehrali sme síce vysokú súťaž, ale mali sme k dispozícii dva umelé trávniky, dve prírodné ihriská, halu.  Na šport sa kladie v tejto krajine veľký dôraz, vidno veľkú starostlivosť štátu o aktívny pohyb ľudí.“

Futbal je skôr jednoduchší, že?

„Silovejší, priamočiarejší s dlhými pasmi.  Typické je nasadzovanie mladých chlapcov a orientácia na ostrovný futbal, však každoročne chodili na stáž aj tréneri zo Stoke City. Pozoruhodnou skutočnosťou  bolo organizovanie turnajov pre mládežníkov za účasti 600 tímov. Pre mesto s 15-tisíc obyvateľmi to bola veľkolepá udalosť, zápasy boli všade, kde to bolo možné, aj v parkoch.“

Priniesli ste si niečo na Slovensko z tunajšieho herného štýlu?

„Meriam meter deväťdesiat a nie som technický typ... Predtým som účinkoval na poste stopéra, vyžívam sa preto vo vzdušných súbojoch. Teraz je to pre mňa menej zodpovedné ako predtým, keď som hral obrancu a po strate lopty bol za mnou len brankár, kým teraz to istí ešte desať spoluhráčov.“

Vráťme sa ku Kalši: na súpiske je mnoho zvučných hráčov a devízou sú skúsenosti.

„Rozum sa nedá natrénovať, len behanie. Aj pre mladých je dobré, ak vyrastajú vedľa ostrieľaných. Len škoda, že tento rok je taký rozbitý. Najprv bolo dlhodobé trénovanie, potom sa odohralo pár zápasov a zase prišla znovu nútená pauza s iba tréningami...“

Ako vnímate aktuálne umiestnenie?

„Po úvodných štyroch dueloch bez bodu to nevyzeralo dobre, potrebovali sme sa zladiť. Niekedy nám chýbal malý krôčik k lepším výsledkom, ale potom sme sa parádne rozbehli a ja som s bilanciou celkom spokojný.“