Lepší úvod do nového druholigového ročníka si nováčik z Lipian nemohol ani želať. Potvrdili sa slová jedného z trénerov Emila Jacka, ktorý hovoril pred stretnutím, že na stropkovskom štadióne, kde má Tatran Prešov v tejto sezóne azyl pri domácich vystúpeniach, jeho zverenci dva roky neprehrali a veril, že tomu bude i tentoraz tak. Tak aj bolo, ŠK Odeva vyhral nad nedávnym prvoligistom najtesnejším rozdielom a favorita určite nepríjemne šokoval.

Pre viacerých hráčov malo toto stretnutie špecifickú príchuť vzhľadom na predošlé väzby s jedným alebo druhým tímom. Napríklad aj pre Jozefa Bujňáka, ktorý posledný zápas v zelenobielom drese odohral pred poldruha rokom. Odvtedy zažil konfrontáciu so svojím bývalým klubom v minulej sezóne, keď za Lipany bojoval proti béčku Tatrana, ale na áčko Tatrana narazil až teraz. „Viacerých chlapcov poznám, vyrastal som aj hral s nimi a som rád, že som sa s nimi znovu stretol, ale nepovedal by som, že toto vzájomné stretnutie by bolo pre mňa mimoriadnou motiváciou.“ Na margo atypického dejiska tento bek riekol: „Predtým, keď sme nastúpili proti domácim, bola atmosféra viac vybičovanejšia a vyskytli sa i zranenia či príchod sanitky. Teraz prišli fanúšikovia z oboch táborov, publikum povzbudzovalo jeden aj druhý celok. Ihrisko bolo kvalitné a to bolo tiež dôležité.“

Vždy úvod súťaže je ošemetný pre každý celok, lebo účastníci sa ešte nepoznajú, oťukávajú sa. Aj preto spočiatku boli Lipany opatrné, nevedeli, čo si môžu dovoliť proti zvučnému rivalovi. Postupne sa však osmelili, hoci do prestávky si šance nevypracovali. „Súper mal jednu veľkú možnosť, zakončoval Aďo Leško hlavu, ale Peťo Bartoš to pekne zlikvidoval. Nemyslím si, že by jedno z mužstiev malo viac z hry, skôr to bolo 50:50.“ Začiatok druhého polčasu vyšiel ŠK Odeva, ktorý sa ujal vedenia. „Odvtedy bol na rad Tatrane, či vyrovná alebo nie, našťastie sa mu to nepodarilo. Nevypracoval si žiadnu tutovku, skôr to boli pološance. Pokiaľ ide o jediný zásah, tak sa domnievam, že vlastný gól to nebol. Po štandardke, keď Janič centroval, Prešovčania odhlavičkovali loptu na šestnástku a Slavo Kraľovič utešene trafil loptu z voleja. Bola to naozaj paráda a hoci pred gólmanom to tečoval Hošek, nazdávam sa, že takéto zásahy sa pripisujú úspešnému strelcovi.“ Druhým dôležitým momentom bolo vylúčenie A. Leška, no skóre sa už nezmenilo.  „My sme vari o päť minút po tom, čo sme sa ujali vedenia, mohli zvýšiť náskok, Kristián Hirka hlavou zakončil, ale Paťo Lukáč skvele zareagoval a chytil tento pokus. Bola to naozaj výborná možnosť na skórovanie, ešte väčšia než mal Tatran do prestávky. V nadstavenom čase sme mali zase brejk, keď unikol Blaško s Janičom, prihrávka smerovala na Haščáka, no tomu lopta v rozhodujúcom momente odskočila. Celkove sme sa zamerali na udržanie tesného náskoku a príliš sme sa do útočenia nepúšťali,“  riekol bek Lipian a na otázku, ktorý hráč Prešova robil defenzíve najväčšie starosti, odpovedal: „Jednoznačne Michal Kraľovič, brat nášho spoluhráča Slava, dovolil si ísť do súbojov jeden na jedného, bol nebezpečný, ale našťastie mu nič nevyšlo.“

Nuž, Lipany výborne odštartovali, ale nič sa tým nekončí, iba začína.  „V ďalšom priebehu súťaže každý, čo nastúpi, musí odovzdať maximum a musíme uveriť tomu spôsobu hry, ktorý tréner od nás vyžaduje. Proste každý z nás musí ťahať za rovnaký koniec,"  dodal J. Bujňák.