Popradskí druholigisti si čoraz viac približujú veľký sen. Naposledy nezaváhali na horúcej pôde v Liptovskom Mikuláši a ziskom troch bodov sa dostali na rovnakú úroveň s vedúcim Pohroním.  Pravda, spôsobili to aj ďalšie skutočnosti a práve od tohto momentu sme odvíjali debatu s Lukášom Horváthom.

Začnime najprv tým, ako ste prijali informácie o prehrách Skalice a lídra súťaže?

„Nie sme škodoradostní, ale ako súperi čakajú na naše zakopnutie, tak aj my bezpochyby sledujeme  ich počínanie si. Hoci prvoradé je to, ako bojujeme my.  Na naše šťastie sa môžeme tešiť aj z týchto výsledkov oboch  spomínaných tímov, hoci nehovoríme o nejakej predčasnej radosti... Určite však zaváhanie Skaličanov bolo pre nás príjemné a prehra Pohronia doslova úžasná.“

Všetko sa vyvíja veľmi nádejne pre váš klub, už to len nepokaziť.

„Je to tak. Dosiaľ sme pozerali jedným očkom aj za seba, ale teraz už môžeme pozerať smelo hlavne pred seba.“

Poďme na vaše vystúpenie: V jeseni ste utŕžili doma nečakaný debakel s Liptákmi, rezonoval tento výbuch v mysliach či rečiach kolektívu v uplynulom týždni?

„Je pravda, že ak si spomeniem na výsledok, tak je naozaj hrôzostrašný. Nepamätám si, že by som v nejakom tíme, v ktorom som účinkoval, podľahol doma takto vysoko. Takže tento výsledkový strašiak bol v podvedomí každého z nás, ale práve to nás motivovalo, aby sme to súperovi oplatili. Hoci bolo to doslova ukopané v náročnom stretnutí. Vybojovali sme body zásluhou srdiečka a tentoraz sa k nám naklonilo trošku aj šťastie. Mám na mysli rozhodujúci gólový moment. Išli sme mu však naproti.“

Ako padol jediný zásah?

„Domáci bek prihrával naspäť loptu brankárovi, lenže nie najlepšie, lebo tam už číhal Stanko Šesták, ktorý má nos na takéto situácie. Lopta brankárovi odskočila a Stanko, ktorý perfektne čítal hru, to vynikajúco využil a do prázdnej brány zakončil.“

Dovtedy to mohlo byť všelijaké?

Prvý polčas bol vyrovnaný, šance mali domáci aj my. V druhom polčase mal súper viac z hry, ale my sme si išli po úspešný výsledok a to bolo pre nás kľúčové. Ťažko sa niekedy hrá pekne aj vyhráva. Dakedy účel svätí prostriedky.“

Šance ste však mali?

„Do prestávky mohli skóre otvoriť niektorí spoluhráči. Gallovič išiel sám na gólmana, ale nezakončoval, lebo loptu si posunul priďaleko. Aj Stanko Šesták mal nájazd na brankára, ktorý pohotovo zasiahol a do tretice tiež Enzo Acosta bol blízkou ku gólu. Mohli sme získať psychickú výhodu a rozhodnúť o výhre v úvode, ale nestalo sa. Možnosti mal však aj súper, ale našťastie sa tiež sa nepresadil, hoci v závere sme sa museli vzadu obracať pri štandardkách hostiteľov.“

Zaujímavé je, že zase ste vyhrali 1:0, pričom na jar s výnimkou duelu s Tatranom neustále vyhrávate iba o gól. To o niečom svedčí...

Vyhrať 1:0 je krásny a ťažký výsledok. Nedostať gól doma či vonku je vždy náročné a takéto výsledky dosahujú aj veľké mužstvá. Je to dôkaz, že vzadu hráme všetci poctivo a veríme si, že jeden gól dáme.“