V niektorých tímoch regionálnych zápolení sa už v priebehu jesene objavili na lavičke noví tréneri.  Dôvody boli rôzne. Aj v Gerlachove v IV. lige majú iného kuča ako na začiatku súťaže a dirigentskú paličku má v rukách Vladislav Palša, ktorého sme požiadali o rozhovor.

Po skončení aktívnej činnosti v Poprade ste začali novú pozíciu ako asistent trénera v druholigovom Bardejove, lenže tento status netrval dlho...

„Po zmenách, ktoré sa udiali, som z Partizána odišiel, lebo neprišla nová ponuka na spoluprácu z tohto klubu. Obzeral som sa po nových možnostiach, škoda, že som nemal primeranú trénerskú licenciu, lebo sa naskytla príležitosť pôsobiť v mládežníckych tímoch v istom klube. Avšak už študujem áčkovú licenciu, takže potom azda to bude reálnejšie. Postupne ma oslovil Gerlachov a ja som privolil na možnosť zakotviť v tomto celku. Nejaké informácie o dianí som mal, takže nešiel som úplne do neznámeho prostredia.“

Už pred zápasom s Demjatou ste viedli tréningový proces, ale vtedy ste ešte na lavičke neboli a tak oficiálnu premiéru ste absolvovali v zápase v Spišskom Podhradí.

„Uhrali sme tam priaznivý výsledok, remízu, čo bolo možno aj menším prekvapením, lebo naozaj líder súťaže má kvalitný káder. Podali sme bojovný výkon, ale naposledy v Ľuboticiach sme predviedli i hernú kvalitu. Zápas bol bohatý na šance, mohlo to skončiť aj 4:4. Škoda, že sme nevyhrali.“

Od vášho príchodu mužstvo dosiahlo tri razy zhodný výsledok 1:1...

„Vyzerá to tak, ako keby som preferoval defenzívu, ale ja som naopak zástancom ofenzívneho futbalu. Preto ma mrzí, že napríklad doma so Soľou sme nevyhrali, iba remizovali, lebo šance sme si vedeli vytvoriť, a nielen vtedy, len zakončenie ešte občas škrípe.“

K čomu zverencov vediete?

„V Gerlachove sa v lete obmenil celý káder, odišli viacerí skúsení borci. Zostali tuším len štyria či piati hráči. Prišli mladí chlapci, najstarší je tak Miško Grohoľ, ktorý prišiel z Bardejova a začíname takpovediac od nuly. Máme dobrých chlapcov, ktorí vedia hrať futbal, ja sa im snažím niektoré veci ešte vštepiť. Cením si, že zverenci sa nespoliehajú na náhodu, ale idú cieľavedome za vytváraním si príležitostí.“

Čím vás ako trénera, ktorý sa pohyboval v hráčskej kariére vo vyšších súťažiach,   zápolenia prekvapili?

„Nasadením aktérov. Nie je to len také dedinské, že si  chlapci prišli zahrať len aby sa nepovedalo a chcú „zabiť“ čas. Hráči idú naplno a zápasy majú primeranú úroveň.“