Treťoligoví futbalisti Stropkova patria k tým, čo vedia prekvapiť. Milo aj v opačnom garde. Klub, ktorý vychoval množstvo skvelých hráčov, sa snaží tradične o kultivovaný a technický futbal. Nie vždy však výsledky zodpovedajú tejto predstave. Aj po jesennej časti sa naskytlo niekoľko momentov na zamyslenie. Niektoré z nich vypichol vo svojej analýze i tréner Jozef Lehocký.

„Z môjho pohľadu prevláda aj nespokojnosť, lebo som predpokladal, že budeme mať na konte viac bodov. Mrzí ma, že sme v mínusovom pásme v tabuľke pravdy. Musíme to však brať ako realitu, prichodí nám pripraviť sa zodpovedne na jarnú fázu a skúsiť sa posunúť v tabuľke vyššie. Rovnako tak zmazať mínusové body. Hoci vieme aj o tom, že máme doma náročných súperov – Trebišov, Vyšné Opátske či Giraltovce,“ rozhovoril sa kormidelník MŠK Tesla. Pripomenul tiež to, že predpokladal, že zverenci nazbierajú minimálne o tri body viac, aby boli v tabuľke pravdy na nule. Zaujímavé je, že Stropkovčania patria k tým, čo dosiahli najviac remíz v súťaži. Nerozhodný výsledok je odrazom buď smoly alebo taktiky zameranej na to, aby kolektív neprehral. „Myslím si, že sme mali viac smoliarskych vystúpení, trebárs proti Svitu, keď sme si vypracovali dostatok gólových šancí, ale nepremenili sme ich. Doplácali sme na nevýraznejšiu koncovku, lebo do príležitostí sme sa celkovo vedeli dostať, ale zakončenie nebolo dostatočné. Hoci Erik Burcák patril medzi najlepších strelcov súťaže. Pokiaľ ide o remízy, ja stále tvrdím, že zisk bodu vlastne nič nerieši. Ak tím tri razy vonku remizuje, získa iba toľko, ako keby raz vyhral. Chlapcov sa snažím nabudiť tým smerom, aby hrali na výhru a je jedno, či doma alebo v prostredí súpera. Pravdaže, výkon musí byť podložený taktickou disciplínou, aby sa nestalo, že mužstvo zbytočne inkasuje.“

Záver prvej časti kolektívu neveľmi vyšiel, naposledy naplno bodoval v 12. kole a v zostávajúcich stretnutiach mu to až tak nevyšlo. Prejavila sa na hre únava?  „Zrejme to bolo v tom, lebo máme úzky káder, niektorí boli zranení, a preto sme netrpezlivo očakávali záver zápolení,“ riekol J. Lehocký. Podľa jeho názoru  sa varí z toho, čo je k dispozícii. „Aj my patríme do kategórie účastníkov, ktoré zápasia s problémami v tréningovom procese a pasujeme sa s tým, že cez týždeň nám odchádzajú študenti preč – približne polovica celku – a tí potom  prichádzajú na tréningy až v piatok a tréningový proces nie je na takej úrovni ako pred časom, keď mužstvo bolo pokope a dalo sa niečo koncepčne rozvíjať. Teraz o takom niečom nemôže byť reč, je to skôr o náhode a skĺbení hráčov do jedného mančaftu.“

 Tréner Stropkova spomenul aj éru, keď účinkoval Marián Veselý a práve takýto typ osobnosti kolektívu chýba. „To bola osobnosť hlavne prístupom k zápasom a tréningom, jemu nebolo možné nikdy nič vyčítať. Takýto borec momentálne poruke niet.“ Pristavili sme sa i pri niektorých zápasoch, ktoré zostali dlhšie v pamäti. „Bolo to doma proti Svitu, keď sme nedokázali vyťažiť viac. Nepríjemné spomienky sa viažu na meranie síl v Trebišove, kde sme dostali poriadny prídel. Spočiatku to tak nevyzeralo, ale postupne sa kolektív rozpadol a bola to jednoznačná záležitosť domácich.“ J. Lehocký však pripomenul, že pokiaľ mužstvo šliape na maximálne otáčky, môže dosiahnuť oveľa viac a verí, že to tak bude v budúcom roku.